Predmetom článku nebude len náš pán premiér teda viac-menej poriadková pokuta, ale aj ohováranie – ako (anti)sociálny jav (v niektorých „rodinách” – „chlieb náš každodenný”).
Poriadková pokuta
Dnešný prípad pojednávania vo veci obžalovaného Martina D. nám dáva viaceré variácie prípadov (treba povedať, že ojedinelých), kedy možno počas jedného pojednávania uložiť niekoľko poriadkových pokút naraz.
Čo je primárnym účelom poriadkovej pokuty?
Ustanovenie § 70 Trestného poriadku je odrazom akejsi krajnej udržateľnosti autority orgánov činných v trestnom konaní respektíve súdu. Prečo krajnej? No, poriadková pokuta je naozaj vyskladaná na princípe poslednej možnosti „pomoci” udržať si rešpekt vo vzťahu k určitým „príkazom” v rámci trestného konania. Možno ju uložiť len voči tomu, kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu (vždy musíte byť dopredu upozornení na možnosť uloženia poriadkovej pokuty):
- ruší konanie alebo
- kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo
- kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo
- nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa Trestného poriadku.
Príklad č. 1: kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo
Dnešné pojednávanie ponúklo, okrem iného, aj ukážku za aké konanie „možno” uložiť poriadkovú pokutu pre urážlivé správanie voči súdu. Obžalovaný Martin D. si ráno na krk pravdepodobne nezavesil zlatú alebo inú štandardnú retiazku, ale našiel si kreatívnejšiu ozdobu v podobe transparentu zaveseného na modrom špagátiku v znení: „Každý má právo na sudcu, ktorý v práci nepije”. Za túto formu (od)prezentovania sloganu dostal 800 EUR. Hneď po uložení tejto poriadkovej pokuty ho sudkyňa dala vykázať z miestnosti, čo sudca samozrejme môže urobiť aj obžalovanému, ktorý napriek predchádzajúcej výzve naďalej ruší poriadok. Okrem toho dostal aj 500 eurovú poriadkovú pokutu za to, že v miestnosti používal kameru (zdroj: DenníkN).
Príklad č. 2: nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa Trestného poriadku
Tohto prípadu – nevyhoveniu predvolaniu – sa dnes dopustil premiér Robert Fico. Ten v celej kauze vystupuje ako svedok. Pani sudkyni sa podarilo mu doručiť predvolanie na pojednávanie, pričom už len samotné doručenie považujem za úspech… Avšak napriek tomuto úspechu bol na pojednávaní svedok Fico neprítomný s tým, že sa dostatočne a včas neospravedlnil – za čo mu bola uložená pokuta 200 EUR. Ex post odôvodnil svoju neúčasť (dôležitá pracovná cesta) a prisľúbil, že poriadkovú pokutu zaplatí. Dodám, že napríklad obyčajný svedok môže byť podľa § 128 Trestného poriadku aj predvedený – pokiaľ bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu neustanoví.
Príklad č. 3: rušenie konania
Možno povedať, že hlavné pojednávanie vie byť „rôznorodé” z pohľadu určitej dynamiky konania. Závisí to najmä aj od konkrétnej veci, ale možno aj od „regiónu” v ktorom sa vec pojednáva. Napríklad v trestných veciach (zvyčajne menej závažnej trestnej činnosti) býva pri mnohopočetných (súdržných) rodinách zvykom, že na pojednávanie príde podporiť obvineného – mama, oco, dve sestry, traja bratia, z ktorých jeden je 3 mesačné dojča, teta, ujo, sesternica… Veľakrát v takomto prípade nastanú hlasné prejavy podpory obvineného – o jeho nevine a pod. Tento nie moc vhodný spôsob prejavovania názoru výrazne narúša priebeh konania. Aj takéto konanie sa dá sankcionovať poriadkovou pokutou, avšak Trestný poriadok v danom prípade pozná aj iné prostriedky, ako si súd môže zabezpečiť pokojný priebeh konania. Preto netreba zabudnúť, že poriadkovú pokutu možno uložiť aj osobe, ktorá so samotnou vecou nemá nič spoločné – nie je stranou/subjektom v konaní, ale je účastná napríklad ako verejnosť na hlavnom pojednávaní.
Samozrejme voči poriadkovej pokute môže osoba podať sťažnosť (ktorá má odkladný účinok), pričom maximálna výška pokuty je 1 650 EUR a pri právnickej osobe je to 16 590 EUR.
Pohŕdanie súdom
Netreba zabúdať na trestný čin pohŕdania súdom podľa ustanovenia § 343 Trestného zákona, aj keď je mi vtipné to písať, lebo za minulý rok podľa štatistiky Ministerstva vnútra SR boli zistené len tri takéto trestné činy z čoho objasnený bol jeden. Napriek tomu Trestný zákon nám dáva aj takúto možnosť „ochrany” – nielen voči urážlivému správaniu, ale aj voči ignorácii predvolania či rušeniu pojednávania súdu. Ide o prečin, za ktorý hrozí najviac dva roky odňatia slobody.
Podľa ustanovenia § 343 Trestného zákona sa pohŕdaním súdu dopustí, ten kto opakovaným konaním napriek predchádzajúcemu upozorneniu:
a) závažným spôsobom ruší pojednávanie súdu,
b)na pojednávaní sa k súdu správa urážlivo alebo súd znevažuje, alebo
c) bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkaz súdu alebo jeho predvolanie.
Pár slov k trestnému činu ohovárania
Aby toho nebolo málo, do zaujímavého „obsadenia”: obeť/poškodený (Počiatek) – obžalovaný (Martin D.) – svedok (premiér Fico) – je obhajcom obžalovaného Daniel Lipšic, ktorý sa naplno vrátil k advokácii. Jeho argumentačná schopnosť je z môjho pohľadu zväčša veľmi adresná. Na dnešnom pojednávaní povedal: „Dôležité je, že táto obžaloba je absolútne absurdná. Výzva Jánovi Počiatkovi, aby poskytol svoj vlas, nemôže byť ohováranie. Pred pár týždňami Róbert Fico zverejnil status, že predstavitelia SaS berú kokaín a nikto sa tým nezaoberal.” (zdroj: DenníkN) – tu je možné zamyslieť sa nad hranicou ohovárania, ktorá zväčša spočíva v pravdivosti resp. nepravdivosti oznámeného údaju (ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu) a takisto aj v samotnej intenzite ohrozenia. V prípade ak by táto intenzita bola len nízka, je možné takéto konanie posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nebudem ďalej riešiť koho predstavitelia (ne)berú kokaín a či je fér, že jedna vec „(ne)možného” ohovárania sa rieši a druhá nie – to si môže riešiť zásada legality a orgány činné v trestnom konaní…
Viac sme sa k téme hranici ohovárania venovali tu: Hranica ohovárania.
Chcem však poukázať na zaujímavý „tak trošku” politický prípad takisto vo veci ohovárania, ktorý sa na Slovensku dokopy riešil „nádherných” 16 rokov. Slovenskú novinárku stíhali od roku 1998 za uverejnenie satirickej básničky a ďalších článkov o primátorovi Považskej Bystrice za HZDS, ďalej bola v roku 1999 obvinená zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa v súbehu s ohováraním a takisto v roku 2013 obvinená za prečin ohovárania kvôli svojim kritickým vyjadreniam v televízii na adresu orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2013 nakoniec stíhanie zastavili.
Viac sme sa k téme ohovárania venovali aj tu: Na Slovensku vás za ohováranie môžu trestne stíhať 16 rokov.
Záver
Snáď sa predmetná vec obžalovaného Martina D. skončí skorej ako o 16 rokov, pričom netreba prestať veriť v romantické ustanovenie § 247 ods. 5 Trestného poriadku, ktoré predpokladá, že: „… pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho riadneho priebehu a na to, aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia.”.
