Právomoc mestskej polície sa od 01.05.2021 opäť rozšírila a zákon zakotvil možnosť obcí a miest ukladať pokuty v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti v statickej doprave. Konkrétne to znamená, že mesto môže držiteľovi vozidla uložiť pokutu, pokiaľ sa s predmetným vozidlom poruší povinnosť ustanovujúca zákaz zastavenia a státia podľa ustanovenia § 25 zákona o cestnej premávke alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Ak teda držiteľ vozidla zverí vozidlo vodičovi, ktorý poruší vyššie uvedené povinnosti, a v prípade zistenia tohto priestupku zo strany mestskej polície sa nebude nachádzať na mieste spáchania priestupku, potom mestská polícia jednoducho vec zadokumentuje a vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt. Rozkaz bude adresovaný priamo držiteľovi vozidla, ktorý bude povinný zaplatiť pokutu alebo oznámiť údaje o vodičovi.
V rámci našej advokátskej praxe sme sa ale stretli s prípadom, kedy mestská polícia takto zadokumentovala situáciu stojaceho vozidla v pešej zóne. Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke platí, že v obytnej zóne a pešej zóne je státie motorových vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak.
Držiteľovi vozidla boli preto doručené dva rozkazy o uložení pokuty za správny podľa ustanovenia § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke vo výške 78 EUR za každé jednotlivé porušenie povinnosti.
Je tento postup mestskej polície v súlade s zákonom?
Tieto pokuty uložené držiteľovi vozidla nie sú v súlade so zákonom, s čím sa napokon stotožnilo aj samotné mesto, ktoré rozkazy vydalo a konanie voči držiteľovi vozidla zastavilo. Mestská polícia nemá zákonné oprávnenie k tomu, aby sankcionovala držiteľa vozidla za správny delikt v rámci objektívnej zodpovednosti, ak vodič vozidla poruší povinnosť podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke.
Mestská polícia môže uložiť pokutu držiteľovi vozidla, pokiaľ držiteľ vozidla poruší povinnosť podľa ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, teda držiteľ vozidla nezabezpečí, aby sa s jeho vozidlom pri prevádzkovaní dodržiavali pravidlá cestnej premávky, ktoré stanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 zákona o cestnej premávke alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Pokuta vo výške 198,- EUR hrozí držiteľovi vozidla, ak bude porušená povinnosť:
- podľa ustanovenia 25 ods. 1 písm. g)zákona o cestnej premávke[1]
- alebo zákaz zastavenia a státia na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím
Pokuta vo výške 78,- EUR hrozí držiteľovi vozidla, ak bude porušená:
- iná povinnosť podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o cestnej premávke [teda okrem povinnosti pod písmenom g)][2]
- povinnosť zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúca z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Tu je potrebné poukázať na to, že dodržiavanie povinnosti zákazu státia v pešej alebo obytnej zóne nevyplýva ani z ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ani z dopravnej značky a ani z dopravného zariadenia. Táto povinnosť jednoducho vyplýva priamo zo zákona o cestnej premávke v ustanovení § 59 ods. 3.
Porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke tak nespadá do režimu ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke. Jednoducho povedané, držiteľ vozidla nemá právnu povinnosť zabezpečiť, aby sa pri prevádzkovaní jeho motorového vozidla dodržiavali pravidlá cestnej premávky stanovené podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Za prípadne porušenie tejto povinnosti zo strany vodiča mestská polícia (mesto) nemá oprávnenie vydať rozkaz o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla. Tým samozrejme nie je dotknuté právo mestskej polície prejednať tento skutok v blokovom konaní s vodičom vozidla, resp. spísať správu o výsledku objasňovania s vodičom na mieste samom.
Správne trestanie je konaním s trestným charakterom podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, pričom súdna prax nielen ESĽP, ale aj Najvyššieho súdu či Ústavného súdu SR uvádza, že na tento typ konania je potrebné aplikovať zásady trestného práva.
Ústavný súd SR to vyjadril okrem iného aj v náleze zo dňa 17.01.2018, sp. zn. II. ÚS 476/2016, keď konštatoval, že trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená.
Podľa čl. 49 ods. 1 Ústavy SR platí, že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (správnym deliktom) a aký trest (sankciu), prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.
V tomto prípade neprichádza do úvahy ani analógia, nakoľko tá je v trestnom konaní (ale aj v konaní o priestupkoch a správnych deliktoch) vylúčená. Mestská polícia tak nemôže uložiť pokutu držiteľovi vozidla za správny delikt, pokiaľ bude s jeho vozidlom porušená povinnosť podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, bez ohľadu na to, že za množstvo typovo rovnakých a obdobných konaní a porušení zákona o cestnej premávke takúto pokutu uložiť môže. Neobstojí argument o podobnosti protiprávneho konania, pokiaľ zákon jasne nestanovuje, že aj predmetné konanie je správnym deliktom držiteľa vozidla.
Podľa nášho názoru, naznačené argumenty možno použiť aj v prípade státia a zastavenia na chodníku, ak nezostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra a súčasne na danom mieste nebude iná dopravná značka alebo dopravné zariadenie zakazujúce státie alebo zastavenie.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla, kolobežky s pomocným motorčekom alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.
Hoci ustanovenie § 143k zákona o cestnej premávka umožňuje do 30.09.2023 vodičom s vozidlom s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2 800 kg zastaviť alebo stáť na chodníku priľahlého k ceste, ak zostane voľná súvislá šírka chodníka najmenej 1,5 metra aj vtedy, ak takáto možnosť nevyplýva priamo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Po uvedenej dobe, ak nedôjde k jej ďalšiemu predĺženiu, už vodiči motorových vozidiel nebudú môcť zastaviť ani stáť na chodníku.
V oboch prípadoch ale ide o zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci priamo zo zákona, teda nie z ustanovenia § 25 zákona o cestnej premávke, ani nie z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, vo vzťahu ku ktorým má držiteľ vozidla povinnosť zabezpečiť, aby boli pri prevádzkovaní vozidla dodržiavané. Ak by vodič tieto povinnosti porušil, držiteľ vozidla sa tak nedopúšťa správneho deliktu.
Uloženie pokuty za správny delikt držiteľovi vozidla by preto malo byť aj v tomto prípade považované za nezákonné.
