Plná moc v judikatúre slovenských a českých súdov
Rozhodnutie súdu: Ro NS ČR z 31. 5. 2002, sp. zn. 26 Cdo 420/2002
Ak udelil prenajímateľ advokátovi písomne plnú moc na zastupovanie vo všetkých právnych veciach a na vykonávanie všetkých úkonov, bez toho, že by boli zároveň určité právne úkony z oprávnení zastupovať vylúčené, je advokát oprávnený taktiež na to, aby v mene prenajímateľa dal nájomcovi výpoveď z nájmu bytu.
Rozhodnutie súdu: Ro NS ČR z 28. 2. 2002, sp. zn. 25 Cdo 960/2000
Plnomocenstvo na zastupovanie pri predaji veci zahŕňa splnomocnenie na uzavretie kúpnej zmluvy i na prevzatie časti plnenia formou zálohy na kúpnu cenu pred jej uzavretím.
Rozhodnutie súdu: Uz NS SR 3 Cdo 76/2012
Účastník občianskeho súdneho konania nemusí svoje práva a povinnosti v tomto konaní vykonávať sám (osobne). Má právo zvoliť si zástupcu. Účelom zastúpenia je umožniť, aby z rôznych dôvodov robil právne úkony za zastúpeného jeho zástupca. Právny vzťah zastúpenia vzniká na základe dohody o zastúpení. Dohoda o zastúpení je dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorým sa zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah tohto právneho vzťahu. Plnomocenstvo je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Pokiaľ plnomocenstvo preukazuje oprávnenie zástupcu urobiť len určité úkony, ide o tzv. jednoduché plnomocenstvo. Plnomocenstvo, ktoré preukazuje oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného v celom konaní, je tzv. procesné plnomocenstvo. O procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre určité úkony (porovnaj R 56/1969). V niektorých prípadoch vyžadujú potreby praktického života udelenie plnomocenstva zástupcovi nielen na vykonanie jednotlivých úkonov alebo na určité občianske súdne konanie, ale aj na všetky súdne konania, v ktorých by inak konal osobne účastník konania. V takom prípade ide o všeobecnú plnú moc. Je vždy vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí takúto všeobecnú plnú moc. Určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného.
Rozhodnutie súdu: Uz NS ČR zo 6. 12. 2005, sp. zn. 25 Cdo 283/2005
Ak splnomocnenec robí na základe plnomocenstva právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene (priame zastúpenie), musí byť už zo zmluvy zjavné, že ju uzavrel za účastníka jeho zástupca, lebo v prípade, že by táto okolnosť nebola zrejmá, platí, že splnomocnenec konal vo vlastnom mene.
Rozhodnutie súdu: Ro NS ČR z 3. 1. 2002, sp. zn. 22 Cdo 870/2000
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ prejavuje vôľu, aby splnomocnenec robil v jeho mene právne úkony. Obsah plnomocenstva môže byť predmetom výkladu podľa § 35 OZ.
Rozhodnutie súdu: Uz NS ČR z 11. 9. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1031/2001)
Z hľadiska účinkov odvolania plnomocenstva účastníkom voči súdu je rozhodné oznámenie samotného účastníka; oznámenie zástupcu, že mu účastník odvolal plnomocenstvo, procesné účinky nemá.
Rozhodnutie súdu: Uz NS ČR zo 16. 5. 2006, sp. zn. 21 Cdo 2209/2005
Ak súd zistí, že je tu rozpor v záujmoch účastníka konania a jeho zástupcu (splnomocnenca, opatrovníka), dochádza k vylúčeniu zástupcu (splnomocnenca) z konania priamo zo zákona. Prejaví sa to tým, že súd prestane s takým zástupcom (splnomocnencom) konať; rozhodnutie o tom nevydáva. Rozpor v záujmoch splnomocnenca a zastúpeného má za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva. Procesné úkony, ktoré urobil zástupca (splnomocnenec), ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného účastníka, sú od začiatku neúčinné a súd na ne nesmie prihliadať.
