Pred Okresným súdom je vedené proti obžalovaným trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom, nakoľko na skládke dreva mali prinesenou motorovou pílou urobiť rezy do smrekového dreva, čím spôsobili Združeniu vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo škodu vo výške 3 107, 28 eur.
Okresný súd rozhoduje o tejto trestnej veci opätovne, keď po podaní odvolania obžalovaným Krajský súd rozsudok prvostupňovému súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
Vylúčenie zákonnej sudkyne
Obžalovaný v tomto konaní podal sťažnosť proti uzneseniu, ktorým nebola vylúčená sudkyňa z úkonov trestného konania, pričom súbežne podal návrh na odňatie veci Okresnému súdu a jej prikázanie inému okresnému súdu v inom kraji Slovenskej republiky (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Dnt 21/2015, z 2. decembra 2015). Svoje tvrdenia odôvodňoval tým, že na rovnakom súde je vedené konanie, v ktorom podal sťažnosť na Ústavný súd SR pre porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote. Ústavný súd rozhodol o porušení jeho základných práv.
Uviedol aj, že okresný súd mal nesprávne vyhodnotiť a nerešpektovať predložené dôkazy. Dodal aj, že zaujatosť zákonnej sudkyne je daná aj tým, že Ústavný súd považoval jeho návrh za dôvodný a okrem toho uložil okresnému súdu peňažnú povinnosť. V občianskom súdnom konaní mala poškodeného zastupovať právna zástupkyňa, ktorá pracovala na predmetnom Okresnom súde a bola kolegyňa sudkyňe, ktorej zaujatosť bola namietaná. Pre dlhoročné vzájomné pracovné vzťahy namietali aj zaujatosť ďalších sudcov Okresného súdu. Sudcovia Okresného súdu sa vyjadrili v tom zmysle, že sa necítia byť zaujatí.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Najvyšší súd v tejto právnej veci konštatoval, že ak procesná strana v konaní namieta zaujatosť všetkých sudcov, takýto návrh sa bude považovať za delegáciu. Najvyšší súd preto preskúmaval, či sú na takýto postup splnené zákonné podmienky. Keďže inštitút prikázania a odňatia veci prelomuje ústavnú zásadu, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi má byť výnimočným opatrením a preto sa bude uplatňovať len vtedy, ak preň existujú podstatné dôvody. Za dôležité dôvody považuje Najvyšší súd SR existenciu takých dôvodov, ktoré zabezpečia lepšie zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásad trestného konania a nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Dnt 21/2015, z 2. decembra 2015). Zároveň je potrebné v tejto súvislosti vyhodnocovať všetky okolnosti prípadu. Venoval sa hlavne tomu, či porušenie základných práv, ktoré konštatoval Ústavný súd SR v občianskoprávnom konaní zakladá dôvod pre delegáciu veci. Nezhliadal však žiadne väzby medzi týmito konaniami, ktoré by zakladali opodstatnenosť námietky obžalovaného. Z obsahu pripojeného súdneho spisu mal Najvyšší súd SR taktiež za preukázané, že počas celého trestného konania, kde bol uznaný za vinného, nenamietal zaujatosť sudcov Okresného súdu, preto mal zato, že argumentácia obžalovaného je protichodná. Preto rozhodol tak, že túto trestnú vec Okresnému súdu neodňal.
