Ministerstvo financií predstavilo nový návrh na ozdravenie verejných financií. Tento materiál obsahuje široký rozsah konsolidačných opatrení, ktoré majú dopomôcť k uzdraveniu aktuálneho stavu verejných financií. Dokument nájdete na stiahnutie na webovom sídle Inštitútu finančnej politiky, ktorý je analytickým útvarom Ministerstva financií. Opatrenia boli vypracované v dôsledku viacerých faktorov ovplyvňujúcich verejné financie. Za tieto faktory sa považujú napríklad prijatia nových politík bez rozpočtového krytia či očakávaný schodok hospodárenia v najbližších rokoch blízko 7% HDP. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je aj pravdepodobnosť nepriaznivého vplyvu starnutia populácie, v dôsledku ktorého sa predpokladá nárast deficitu rozpočtu aj dlhu. Nárast zadlženia by sa podľa aktuálnych predpokladov mohol dostať do dvoch dekád až na dvojnásobok, a teda by skončil nad hranicou 100% HDP, čo by výrazne zvýšilo riziko bankrotu.
Pre zvrátenie nepriaznivého stavu verejných financií bolo predmetným návrhom predstavených takmer 100 konsolidačných opatrení, ktoré by mali byť nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa. Uvedené opatrenia vo svojom celku prevyšujú potrebu konsolidácie na stabilizáciu dlhu skoro o jednu tretinu na konci rozpočtového horizontu, čo znamená, že nová vláda bude mať dostatok priestoru vybrať si také konsolidačné opatrenia, ktoré sú ich ekonomickému, prípadne hodnotovému programu najbližšie. Opatrenia sú totiž rôzneho charakteru a zatiaľ, čo niektoré z nich sa týkajú škrtania výdavkov štátu s cieľom vyhnúť sa eventuálnemu zvyšovaniu daní, iné sa zameriavajú na príjmy do štátneho rozpočtu. Pri výbere jednotlivých opatrení je však potrebné, aby nová vláda brala do úvahy aj to, že vzhľadom na jej nástup do funkcie koncom roka 2023 bude možné väčšiu časť opatrení zrealizovať najskôr s účinnosťou od druhej polovice roku 2024. Niektoré opatrenia zároveň ešte nie sú po implementačnej stránke plne pripravené.
Samotný zoznam možných konsolidačných opatrení tvorí prílohu návrhu na ozdravenie verejných financií. Medzi tie, ktoré sa týkajú znižovania výdavkov, patrí napríklad zrušenie rodičovského dôchodku či 13. dôchodkov, ktorých prijatie narušilo základné nastavenie udržateľnosti dôchodkového systému. Ďalej je možno výdavky zredukovať aj vyplácaním súčasne platených sociálnych dávok len nízkopríjmovému obyvateľstvu (ide o dávky ako daňový bonus, prídavok na dieťa či príspevok pri narodení dieťaťa). Okrem iného sa v návrhu nachádza aj opatrenie znižovania prevádzkových výdavkov, vrátane mzdových nákladov, čo by znamenalo napríklad personálne audity na ministerstvách, v samospráve či v najväčších štátnych podnikoch.
V súvislosti so zvýšením príjmov do štátneho rozpočtu môžeme hovoriť o navyšovaní rôznych daní a poplatkov. Mohlo by ísť napríklad o zvýšenie sadzby DPH o 2 p.b., ktoré je hodnotené ako opatrenie s najväčším konsolidačným potenciálom. Ďalej možno v rámci týchto opatrení spomenúť zrušenie väčšiny selektívne znížených sadzieb DPH (spotrebná daň z elektriny, z uhlia a z plynu) či zdaňovanie nehnuteľností na základe ich trhovej hodnoty. Okrem toho by bolo jedným z riešení aj vyššie zdanenie negatívnych externalít, medzi ktoré zaraďujeme napríklad tabak, alkohol, hazard, ale mohlo by ísť napríklad aj o zavedenie dane zo sladených nápojov či dane za vonkajšiu reklamu. Patrilo by sem aj zvyšovanie sadzby dane na pohonné hmoty spaľovacích motorov, ako aj zohľadnenie emisie CO2 pri zdanení áut.
Jednotlivé opatrenia na ozdravenie verejných financií sú v zozname rozdelené do rôznych kategórií. Prvou z nich sú už spomínané opatrenia na vyššie zdanenie negatívnych externalít. Ďalej je to zvýšenie príjmov menej škodlivých pre ekonomický rast, kam radíme napríklad zvýšenie základnej sadzby DPH, spoplatnenie návštev lekárov špecialistov (5 eur) a všeobecných (1 euro), zvýšenie cien diaľničných známok o 20%, zvýšenie cestovného vo vlakoch o 15%, zvýšenie administratívnych poplatkov a pokút o 40%, či zrušenie jedného štátneho sviatku.
Nasledovnou kategóriou sú opatrenia pre zvýšenie efektívnosti, spravodlivosti a jednoduchosti daňovo-odvodového systému, ktoré zahŕňajú napríklad zrušenie daňovej úľavy na manžela/ku, znovuzavedenie dane z dedičstva a darovania, vyplácanie nemocenských dávok zohľadnením celoročného príjmu alebo lepšie zacielenie kontrolnej činnosti počas poberania PN.
Ďalej sú to opatrenia pre zoštíhlenie zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktoré sa týkajú zníženia počtu zamestnancov v samospráve, v najväčších štátnych podnikoch, na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy, či zamestnancov finančnej správy. Nasledujú opatrenia pre zefektívnenie prevádzky vo verejnej správe, kde nachádzame napríklad opatrenia ako optimalizáciu nákladov na IT, zvýšenie podielu študentov, ktorí ukončia VŠ po bakalárskom stupni alebo zrušenie samostatného úradu pre reguláciu hazardných hier.
Jednou z kategórií sú aj opatrenia pre zvýšenie zacielenie sociálnych výdavkov na odkázané skupiny, pod ktorými si môžeme predstaviť napríklad zrušenie 13-tych dôchodkov a zrušenie rodičovského dôchodku, znižovanie daňového bonusu s rastom príjmu či zníženie benefitov zdravotných poisťovní o dve tretiny. Predposlednou kategóriou sú opatrenia na zníženie neefektívnosti dotácií, ako napríklad zrušenie vlakov zadarmo pre študentov a dôchodcov, zrušenie rekreačných poukazov alebo zrušenie vzdelávacích poukazov (od septembra 2024). Nakoniec sú tu opatrenia s vplyvom na dlhodobý ekonomický rast a udržateľnosť, kde nachádzame napríklad zjednotenie dôchodkového veku mužov a žien.
Každé jedno opatrenie nachádzajúce sa v zozname obsahuje zdôvodnenie takéhoto návrhu, doplňujúce informácie, ďalej vymedzuje subjekty, ktorých by sa takéto opatrenie dotýkalo, koľko by sa takýmto opatrením ušetrilo, aký by bol vplyv opatrenia na ekonomiku, akým právnym aktom by sa implementovali a nakoniec mieru procesnej náročnosti takejto implementácie.
