O definíciu trestnej zodpovednosti sa snaží aplikačná prax, ktorá tento pojem definuje ako nevyhnutnosť osoby zodpovedať za svoje konanie. To je v kontexte trestnej zodpovednosti spojené s právnymi následkami či sankciami, ktoré môžu za určité konanie osobe hroziť. V niektorých prípadoch s ohľadom na povahu a okolnosti ich spáchania by bolo nastolenie trestnoprávnej zodpovednosti sankciou príliš prísnou. Na tento účel bol vytvorený systém okolností, za splnenia ktorých čin, ktorý by bol inak trestný, trestným nie je. V trestnom práve túto úlohu plnia okolnosti vylučujúce protiprávnosť, ktoré definujú prípady, kedy nenastáva protiprávnosť činu inak trestného.
Protiprávnosťou činu sa rozumie prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy alebo zákazy ustanovené platným právom. Právny poriadok SR obsahuje ustanovenia zhrnuté pod názvom Okolnosti vylučujúce protiprávnosť v štvrtom oddiele I. hlavy všeobecnej časti Trestného zákona (TZ), a to ustanoveniami § 24 až § 30. Radíme medzi nich krajnú núdzu, nutnú obranu, oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného a plnenie úlohy agenta.
Krajná núdza
Ako prvú zo skupiny okolností vylučujúcich protiprávnosť definuje TZ v ustanovení § 24 krajnú núdzu, a to spôsobom, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Druhý odsek uvedeného ustanovenia hovorí, že nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
To znamená, že krajná núdza je stretom dvoch ohrozených právnych záujmov, ktorý sa má vyriešiť tak, že nebezpečenstvo hroziace významnejšiemu záujmu sa odstráni zničením alebo poškodením záujmu menej významného. V praxi sa uplatňuje inštitút krajnej núdze najmä v prípadoch ochrany života a zdravia (napr. zabitie agresívne útočiaceho zvieraťa), slobody a ľudskej dôstojnosti (napr. rozbitie dverí v prípade obmedzovania osobnej slobody v uzavretej miestnosti) majetkových vzťahov (napr. pri lúpežnom prepadnutí obchodu vydanie majetku, ktorý nepatrí obeti - predávajúcemu), všeobecnej bezpečnosti (napr. prebúranie vodnej hrádze v obytnej oblasti, aby ju nezaplavila voda). Vždy je teda potrebné chrániť záujem, ktorý je v pomyselnej hierarchii hodnôt postavený vyššie.
V prípade konania v krajnej núdzi musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: odvracanie nebezpečenstva, nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom, nebezpečenstvo hrozí priamo, nebezpečenstvo za daných okolností nemožno odvrátiť inak, spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil a ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný znášať. V prípade nesplnenia čo i len jednej z týchto podmienok dochádza k tzv. excesu, alebo vybočeniu z medzí krajnej núdze.
Nutná obrana
Za nutnú obranu sa posudzuje čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený TZ. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Avšak v tomto prípade nebude trestne zodpovedný ten, kto konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
Ak sa však niekto mylne domnieva že útok hrozí, nevylučuje to to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
Nutná obrana predstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, pričom je osobitným prípadom krajnej núdze, ku ktorej je vo vzťahu špeciality. Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaním priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku človeka na záujem chránený TZ. Ako príklad nutnej obrany možno uviesť situáciu, keď osoba odvráti lúpežné prepadnutie tým, že násilne spacifikuje lúpežníka.
Aj v prípade nutnej obrany musia byť kumulatívne splnené podmienky a to: odvracia sa útok ohrozujúci záujem chránený TZ, útok priamo hrozí alebo trvá, obrana musí smerovať proti útočníkovi a obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu. Opäť platí, že v prípade nedodržania týchto podmienok dochádza k excesu.
Spoločným menovateľom nutnej obrany a krajnej núdze je to, že okruh ohrozených záujmov je rovnaký. Zároveň v nutnej obrane a v krajnej núdzi je oprávnený konať každý, teda nielen len, komu útok hrozí. Na druhú stranu, základný rozdiel medzi nutnou obranou a krajnou núdzou je ten, že pri nutnej obrane sa odvracia priamo hroziaci útok človekom a v prípade krajnej núdze, sa odvracia hroziace nebezpečenstvo či útok živelného charakteru alebo zvieraťa.
Oprávnené použitie zbrane
Za okolnosť vylučujúcu protiprávnosť sa považuje aj oprávnené použitie zbrane, čo znamená použitie zbrane v súlade so zákonom. Ako príklad tu možno uviesť ozbrojené zložky SR, ale aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu.
Dovolené riziko
Dovolené riziko znamená konanie, pri ktorom ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom. Ako príklad tu možno uviesť biomedicínsky výskum, ktorý môže mať určité riziká napr. pri testovaní na osobách. Tieto riziká sú však malé až zanedbateľné, a celkový prínos výskumu je z pohľadu spoločnosti veľký. Vykonávanie takéhoto činu však nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu, verejnému záujmu, zásadám ľudskosti alebo sa priečiť dobrým mravom.
Výkon práv a povinností
Pri výkone práv a povinností nepôjde o inak trestný čin, ak výkon práva alebo povinnosti vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza. Ako príklad možno uviesť výkon exekúcie na základe súdneho rozhodnutia, keď exekútor zabaví dlžníkov dom či auto.
Súhlas poškodeného
Súhlas poškodeného spočíva vo vydaní súhlasu osoby s takým zásahom do svojich práv, s ktorými môže voľne disponovať. Ak by ho poškodený nevydal, zasahujúca osoba by sa stala páchateľom trestného činu a osoba, vydávajúca súhlas by sa stala poškodeným týmto trestným činom. Aby bol súhlas účinný musí byť daný vopred, musí byť vážny a musí byť dobrovoľný.
Nejde však o súhlas poškodeného ako o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, ak podľa skutkovej podstaty trestného činu má byť čin trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného. Táto situácia môže nastať v 2 prípadoch a to ak objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu vyslovene určuje, že čin je trestný aj so súhlasom poškodeného (napr. trestný čin obchodovania s ľuďmi) alebo ak objekt skutkovej podstaty trestného činu obsahuje záujem, s ktorým poškodený nemôže disponovať (napr. súhlas osoby mladšej ako 15 rokov s pohlavným stykom nevylučuje protiprávnosť trestného činu sexuálneho zneužívania podľa).
Plnenie úlohy agenta
Plnenie úlohy agenta je poslednou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, ktorá je v TZ upravená v § 30. Ak agent stanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby, tak nepôjde o trestný čin. To neplatí pre všetky trestné činy a druhý odsek tohto ustanovenia taxatívne vymenúva trestné činy, na ktoré sa beztrestnosť nevzťahuje. Ide o závažné zločiny ako znásilnenie, vražda alebo teroristický útok. Tu zákonodarca ohraničil správanie agenta iba na také konanie, ktoré je ešte z pohľadu práva prípustné na odhaľovanie závažnej protispoločenskej činnosti, vzhľadom na inak ťažké či nemožné odhalenie takejto činnosti.
Pár slov na záver
Inštitút okolností vylučujúcich protiprávnosť má svoje opodstatnenie v trestnoprávnych normách a situáciách, ktoré by inak zbytočne kriminalizovali občanov či štátnych zamestnancov. Nájdu sa aj kritici týchto ustanovení, ako napríklad pri použití zbrani v obydlí, či pri plnení úloh agentom. To, čo však je alebo nie je opodstatnené v rozporných prípadoch, dokáže posúdiť nezávislý súd, a je preto namieste aby takéto normy boli zaradené do právneho poriadku Slovenskej republiky.
