Slovenská politická scéna je dlhodobo známa tým, že politici si osvojili prekračovanie medzí ako etických, tak aj zákonných, ako politicky prípustné konanie. Občania si za pomerne mladú politickú históriu Slovenskej republiky určite spomenú na veľké množstvo káuz či iných vystúpení, ktoré v slušnej demokratickej spoločnosti nemajú miesto. Či už to bol nemiestny slovník poslancov, ministrov či iných predstaviteľov zastupiteľskej demokracie, alebo priamo trestné stíhania predstaviteľov politických subjektov. Ale ešte nikdy sa nestalo, aby bol odsúdený samotný predseda politickej strany.
Práve táto udalosť v poslednom období plnila titulky mediálnych výstupov, keď po pomerne dlhom časovom období bola právoplatne uzavretá kauza sporných šekov Ing. Mgr. Mariana Kotlebu, predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko. Ten bol ako prvý predseda politickej strany v histórii SR odsúdený za trestný čin „prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd“. Ako právoplatne odsúdenému poslancovi NR SR mu preto v zmysle čl. 81a písm. f ) Ústavy SR zaniká mandát poslanca. Toto ustanovenie hovorí, že mandát poslanca zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Kauza šeky a prejav extrémizmu
Marian Kotleba si privodil trestné stíhanie tým, že v rámci politickej akcie strany Ľudová strana Naše Slovensko rozdával sociálne slabším osobám šeky so sumou 1488 eur. Polícia SR takéto konanie vyhodnotila ako prejav extrémizmu, nakoľko dospela k záveru, že toto číslo vyjadruje nacistickú symboliku. Podľa polície ide o skryté posolstvo v číslach 14 a 88. Každé z nich má symbolizovať odkazy na zakázané nacistické skratky, v ktorých sa ukrýva odkaz potlačujúci základné práva a slobody. V dôsledku toho začala trestné konanie voči Marianovi Kotlebovi pre trestný čin prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
S týmto právnym názorom sa stotožnil aj dozorujúci prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry a pre rovnaký trestný čin podal obžalobu. Pri dokázaní viny by obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu JUDr. Ružena Sabová mala za to, že obžalovaný sa dopustil závažnejšieho konania pri prezentácií týchto šekov, a prekvalifikovala trestný čin kladený obžalovanému za vinu na trestný čin založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Ten je upravený v ustanovení § 421 Trestného zákona a dopustí sa ho páchateľ, ak založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo kto propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, ktorá v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Pri tomto prísnejšom ustanovení samozrejme hrozila aj prísnejšia trestná sadzba. Tá sa v prípade odsúdenia v prvom odseku pohybuje od 1 roka až do 5 rokov, pričom maximálna sadzba pri tomto trestnom čine je 8 rokov.
JUDr. Ružena Sabová dospela po vykonaní všetkých dôkazov k názoru, že Marian Kotleba takéto konanie prezentoval v straníckych novinách a na straníckych weboch a teda spáchal tento trestný čin verejne v zmysle ustanovenia § 421 ods. 2 písm. a) a odsúdila ho na nepodmienečný trest vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Obžalovaný Marian Kotleba voči takémuto rozsudku podal odvolanie na Najvyšší súd SR (NS SR).
Konanie pred Najvyšším súdom SR
NS SR dňa 5. apríla 2022 rozhodol o odvolaní obžalovaného, a to tak, že ho uznal za vinného, že verejne prejavoval sympatie k nacistickému režimu tým, že verejne prezentoval symboly, ktoré znázorňujú potláčanie ľudských práv.
Podľa NS SR tým spáchal trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd a odsúdil ho na trest vo výške 6 mesiacov s podmienečným odkladom na jeden rok a 6 mesiacov. Nestotožnil sa tak s názorom Špecializovaného trestného súdu, a zmenil právnu kvalifikáciu na pôvodnú, pre ktorú podal obžalobu Úrad Špeciálnej prokuratúry.
Najvyšší súd SR rovnako neuveril, že v prípade Mariana Kotlebu tak, ako pri číselnej kombinácii na odovzdávaných šekoch, išlo o náhodu v tom, že sa tak udialo 14. marca, teda v deň, kedy bol založený Slovenský štát, ktorý sa prikláňal k fašistickým praktikám, s odôvodnením, že obžalovaný si musel byť vedomý týchto symbolov. Dôvodil to aj tým, že v minulosti bol predsedom a štatutárom strany Slovenská pospolitosť, ktorá sa verejne, ale aj vo svojich stanovách hlásila k fašistickým metódam či praktikám. Podľa Najvyššieho súdu ale z dokazovania nebolo zjavné, že to chcel obžalovaný presadzovať verejnosti. Pod propagáciou je podľa súdu potrebné rozumieť ich šírenie a prezentovanie s cieľom získať ďalšie osoby pre takéto konanie, čo sa v tomto konaní nepreukázalo. Prezentovanie symbolov bez ďalšieho teda nebolo dostatočné na závery Špecializovaného trestného súdu a NS SR ďalej uvádza, že na dôkazy vykonané z iniciatívy sudkyne JUDr. Ruženy Sabovej neprihliadal z dôvodu neprípustného zasahovania súdu do konania v zmysle porušenia zásady rovnosti zbraní či práva na spravodlivý súdny proces.
Vzhľadom na to, že bol Marian Kotleba právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin na podmienečný trest, nebude musieť vykonať trest pobytom v ústave na výkon odňatia slobody. Súd k podmienečnému odkladu trestu pristúpil z dôvodu, že, jeho trest neprevyšoval 2 roky v zmysle ustanovenia § 49 Trestného zákona a to s prihliadnutím na jeho osobu, keďže doteraz nebol trestaný. Skúšobnú dobu odsúdenému súd určil na 1 rok a 6 mesiacov, čo znamená že počas tejto doby mu súd uložil primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákonníka, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, a bude povinný sa pravidelne hlásiť u probačného úradníka. V prípade, ak sa počas tejto skúšobnej doby odsúdený osvedčí, súd vysloví, že sa osvedčil, inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Ak súd vysloví, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Zánik poslaneckého mandátu a klubu
Hoci Marian Kotleba nebude musieť vykonať trest v ústave na výkon väzby, nemôže ďalej vykonávať mandát poslanca NRSR a teda príde aj o všetky s tým spojené výhody, vrátane štedrého platu. Vzhľadom na časový úsek odsúdenia je navyše vysoko pravdepodobné, že sa nebude môcť uchádzať o priazeň voličov ani v ďalších parlamentných voľbách. Tento prípad opäť otvoril otázku opätovného zrušenia strany, ktorej je predsedom.
Hoci samotný Marian Kotleba tvrdí, že mu mandát nezanikol odvolávajúc sa na druhú časť vety článku 81a Ústavy, s jeho názorom sa nestotožňujú ústavní právnici. V tomto prípade treba poukázať na fakt, že toto ustanovenie stanovuje stratu mandátu poslanca dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku za úmyselný trestný čin bez ďalšieho v prvej časti vety, a až na to stanovuje druhý prípad straty mandátu, pričom rozhodujúca je spojka „alebo“. Ide teda o dva separátne príklady straty mandátu, pričom aj ak by v prípade odsúdeného Mariana Kotlebu neboli splnené podmienky vety ustanovenia za spojkou „alebo“, rozhodne sú splnené podmienky na stratu mandátu poslanca v prvej časti ustanovenia článku 81a Ústavy SR.
V nadväznosti na právoplatné rozhodnutie NS SR, ktoré bolo do NR SR doručené 19. 4. 2022, v ten istý deň podpredseda NR SR Gábor Grendel podpísal (v zastúpení predsedu NR SR Borisa Kollára) rozhodnutie predsedu NR SR k zániku Klubu poslancov NR SR za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (klub). V rozhodnutí sa konštatuje, že nakoľko Marian Kotleba stratil poslanecký mandát, počet členov klubu sa znížil na sedem a teda podľa § 64 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR nespĺňa minimálny stanovený počet členov poslaneckého klubu, čím dňom 6. apríla 2022 tento klub zaniká. Do momentu zloženia sľubu náhradníka za Mariana Kotlebu sa tak poslanci klubu stávajú nezaradenými poslancami. Z rozhodnutia zároveň vyplýva požiadavka na vedúceho Kancelárie NR SR, aby zabezpečil zastavenie čerpania limitu finančných prostriedkov určeného na úhradu výdavkov klubu z rozpočtu Kancelárie NR SR dňom 6. apríla 2022 vrátane a vysporiadanie tohto limitu ku dňu zániku klubu.
Nielen že bol vynesený rozsudok v spravodlivom súdnom konaní po podrobnom dokazovaní, ale s odsúdením za extrémizmus prichádzajú aj následky v podobe straty politickej kredibility a v tomto prípade aj k zániku poslaneckého klubu.
