Náboženské presvedčenie a jeho vyznávanie je dôležitou súčasťou veľkého počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Toto právo je zakotvené aj v Ústave SR v čl. 24, ktorý zaručuje slobodu náboženského vyznania a viery. Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, a to či už súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradov. Každý má rovnako právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť aj bez náboženského vyznania. V prípade, ak určitá viera dosiahne potrebný počet stúpencov, je možné takúto cirkev alebo náboženskú spoločnosť zaregistrovať. Zákonodarca však musí reflektovať aj možné nebezpečenstvá, ktoré môžu predstavovať rôzne náboženské skupiny. Či už ide o rozpor s právnymi normami alebo iné neetické alebo manipulatívne praktiky, je potrebné pri registrácii cirkvi podrobne skúmať jej účel a nástroje fungovania. Legislatíva vymedzuje mantinely prípustnosti pôsobenia takýchto spoločností v zákonnej podobe, a postupne ju formujú aj rozhodnutia príslušných orgánov a súdov.
Podmienky registrácie
Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Ak takáto spoločnosť dosiahne 50 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, a podpíšu čestné vyhlásenia o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, môže takáto cirkev podať návrh na registráciu na Ministerstvo kultúry SR, cirkevný odbor. Takýto návrh musí obsahovať okrem čestných vyhlásení jej členov a iných náležitostí aj názov a sídlo cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, základnú charakteristiku zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, jej učenie, poslanie a územie, na ktorom hodlá pôsobiť, vyhlásenie, že cirkev alebo náboženská spoločnosť bude plne rešpektovať zákony a všeobecne záväzné právne predpisy a bude tolerantná k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam a osobám bez vyznania. Rovnako návrh musí obsahovať cirkevné orgány a útvary, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia, základné články viery a práva a povinnosti členov hlásiacich sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
Predmetná cirkev musí splniť tieto zákonom stanovené podmienky pre úspešnú registráciu, a v takom prípade registrujúci orgán cirkev zaregistruje. Ak nie sú tieto podmienky splnené, registrujúci orgán registráciu odmietne. Ak cirkev alebo náboženská spoločnosť koná v rozpore so zákonom alebo podmienkami registrácie, vykoná registrujúci orgán konanie o zrušení registrácie. V prípade, ak orgán odmietne registrovať cirkev, táto sa môže obrátiť prostredníctvom správnej žaloby na príslušný súd, aby preveril postup a závery Ministerstva kultúry SR.
Súdna prax
Obdobný prípad posudzoval aj senát č. 6 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. 6 Sžk 33/2020. V tomto spore vystupoval ako žalobca prípravný orgán pre registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska. Kasačnou sťažnosťou napadol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bola zamietnutá správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým minister kultúry v roku 2018 zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností odmietol registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska. Správne orgány v predmetnej veci v rámci registračného konania odmietli registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska z dvoch základných dôvodov.
Prvý dôvod spočíval v tom, že dotknutá náboženská organizácia nespĺňa zákonné pojmové znaky cirkvi plynúce z § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb., a to že nie je cirkvou v zmysle definovanom v uvedenom ustanovení zákona, pretože takto definované členstvo v nej nespĺňa znaky organizovanosti, príslušnosti a jednoznačnej štruktúry. Navyše vnútorné predpisy Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska definujú členstvo nekonkrétne, vágne a člena cirkvi nie je možné nábožensky identifikovať a vymedziť. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadril názor, že primárne organizačný a inštitucionálny rámec náboženskej organizácie domáhajúcej sa registrácie je kľúčovým definičným znakom vyjadrujúcim určitý a na účely registrácie potrebný vyšší stupeň jednoty, vnútornej súdržnosti a navonok vo vzťahu k spoločnosti prejavovanej vo forme jedného celistvého subjektu s jasne nastavenými pravidlami a inštitucionálnym systémom. Ak náboženská organizácia v čase prebiehajúceho registračného konania nemá dostatočne zabezpečenú organizačnú štruktúru, alebo jej organizačná štruktúra nezodpovedá deklarovanej štruktúre v príslušných aktoch danej organizácie, potom nemožno hovoriť o organizácii v zmysle zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.
Druhý dôvod, pre ktorý registrujúci orgán nevyhovel návrhu na registráciu Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska, bol založený na zistení, že jej založenie a činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, čím Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska nesplnila podmienky registrácie cirkvi. V tejto súvislosti kasačný súd odkázal na konštatovanie orgánov vykonávajúcich dokazovanie, že neznášanlivé správanie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska vyúsťuje do mimoriadnych postojov a prah tolerancie či rešpektu voči ľudom inej viery a náboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné. Z predložených dôkazov mali za preukázané, že v dotknutej náboženskej organizácii jednoznačne prevládajú tendencie autoritárskeho vodcovstva, uzavretosti, fanatizmu, neznášanlivosti a selektovania informácií, pričom tieto tendencie nemajú len okrajový charakter, ale prenikajú skrz celú činnosť, učenie a postoje spoločenstva. Rozsiahle znalecké dokazovanie v správnom konaní preukázalo, že Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska jednoznačne vykazuje znaky a praktiky deštrukčných náboženských skupín a spoločenstvo je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti.
Hoci sa žalobca sťažoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, kasačný súd uviedol, prvostupňové aj druhostupňové správne rozhodnutie vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, že Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska nespĺňa podmienky na registráciu podľa zákona č. 308/1991 Zb. Podľa názoru kasačného súdu je z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia zrejmý skutkový stav, sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd sa následne v dostatočnej miere zaoberal námietkami žalobcu obsiahnutými v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu kasačný súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím súčasne odkazujúce na relevantné závery plynúce z dostatočne vykonaného dokazovania, možno považovať za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.
Záverom kasačný súd konštatoval, že rovnako tak za dostatočne odôvodnené možno považovať aj rozhodnutie krajského súdu, zdôrazniac, že krajský súd primerane rozumným a postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol v primeranom rozsahu, odôvodnil. Aj toto rozhodnutie súdu ukazuje dôležitosť a precíznosť preskúmavania predmetných spoločností predtým, ako budú môcť regulérne pôsobiť s oficiálnym súhlasom orgánov verejnej moci v širokej verejnosti, a šíriť svoje presvedčenie.
