Rozsudok SDEÚ zo dňa 18. októbra 2012 vo veci C 472/11 Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai
1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
- vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
2. Vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy.
V tomto prípade SDEÚ judikoval, že vnútroštátne súdy môžu aj zo svojej úradnej povinnosti skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, nemusia teda čakať na návrh spotrebiteľa. Je tomu tak z dôvodu, že spotrebiteľ nemusí mať znalosti týkajúce sa jeho práv, nie je dobre informovaný, chráni sa jeho slabšie postavenie. Avšak aj napriek tomu má spotrebiteľ právo navrhnúť, aby neprijateľná podmienka zostala platná, čo však nebude v praxi veľmi využívané, keďže takto by spotrebiteľ poškodzoval sám seba. V druhom bode SDEÚ hovorí, že posudzovanie neprijateľných podmienok v zmluvách sa musí vykonávať v celistvosti, teda súd musí vziať do úvahy zmluvu a jej jednotlivé ustanovenia ako celok.
Rozsudok SDEÚ zo dňa 18. októbra 2012 vo veci C 428/11 Purely Creative Ltd a spol. proti Office of Fair Trading
Bod 31 druhá zarážka prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že zakazuje agresívne praktiky, ktorými obchodníci, ako sú tí vo veci samej:
- vytvárajú falošný dojem, že spotrebiteľ už vyhral cenu, ak činnosť smerujúca k získaniu ceny, či už ide o žiadosť o informáciu týkajúcu sa povahy danej ceny, alebo jej nadobudnutia, je podmienená tým, že spotrebiteľ musí uhradiť hotovosť alebo si spôsobiť akékoľvek náklady.
Nie je relevantné, že náklady spôsobené spotrebiteľovi, akým je kúpenie poštovej známky, sú zanedbateľné s ohľadom na hodnotu ceny, ako ani to, že obchodník z nich nemá nijaký prospech.
Rovnako nie je relevantné, že spotrebiteľ môže vykonať činnosť smerujúcu k získaniu ceny viacerými spôsobmi, ktoré mu obchodník navrhuje, pričom aspoň jeden je bezplatný, pretože niektorá alebo viaceré z týchto ponúknutých možností predpokladajú, že spotrebiteľ si pri získaní informácií o cene a možnostiach jej nadobudnutia spôsobí náklady.
V tomto prípade teda SDEÚ poskytol ochranu spotrebiteľom v tom zmysle, že sú zakázané také praktiky podnikateľov, ktorým vytvárajú falošný dojem, že spotrebiteľ niečo vyhral, ak je táto výhra podmienená akýmikoľvek nákladmi, hoci aj zanedbateľnými.
Rozsudok SDEÚ zo dňa 3. októbra 2013 vo veci C 32/12 Soledad Duarte Hueros proti Autociba SA, Automóviles Citroën Espaňa SA
Smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať v tom zmysle, že
- bráni právnej úprave členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá v prípade, keď spotrebiteľ, ktorý má právo na primerané zníženie ceny tovaru uvedenej v kúpnej zmluve, ale na súde žiada výlučne odstúpenie od tejto zmluvy, hoci toto odstúpenie nemožno dosiahnuť z dôvodu málo významného nesúladu tohto tovaru so zmluvou, neumožňuje vnútroštátnemu súdu, aby priznal ex offo takéto zníženie, a to aj keď uvedený spotrebiteľ nie je oprávnený ani spresniť svoj pôvodný návrh, ani podať na tento účel novú žalobu.
V danom prípade žiadal spotrebiteľ na súde odstúpenie od zmluvy, no súd nemohol takémuto návrhu vyhovieť z dôvodu nepodstatnej vady tovaru. Avšak spotrebiteľ mal v tomto prípade právo na primerané zníženie ceny tovaru (to však pred súdom neuplatnil). No podľa španielskeho právneho poriadku nebol súd oprávnený priznať zníženie ceny z úradnej povinnosti, a zároveň spotrebiteľ nebol oprávnený podať novú žalobu ani spresniť svoj pôvodný návrh. Súdny dvor EÚ vyhodnotil takúto právnu úprava v Španielsku za nesúladnú s európskou legislatívou.
