Obete trestných činov už neťahajú za kratší koniec

Bolo im ublížené, utrpeli ujmu a mohli sa len nečinne prizerať, ako bude potrestaný ten, kto im alebo ich blízkym ublížil. Obete trestných činov ťahali dlhé roky za kratší koniec, pretože ich práva v trestnom konaní boli výrazne obmedzené a to aj napriek tomu, že následky trestných činov museli znášať niekedy aj po celý zvyšok života.

Redakcia 25. 02. 2019 4 min.

    Dlhodobé medzinárodné diskusie o tom, že práva páchateľov trestných činov sú dôraznejšie chránené, doviedli mnohé štáty k ráznym krokom. K moderným úpravám problematiky ochrany obetí trestných činov sa minulý rok zaradilo aj Slovensko, keď sa od 1.1.2018 stal účinným Zákon č. 274/2017 o obetiach trestných činov. Symbolicky, v deň výročia úmrtia novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, 21.2.2019, sa konala odborná konferencia „Prvý rok účinnosti Zákona o obetiach trestných činov“ pod záštitou štátnej tajomníčky MS SR Edity Pfundtner.

    Cieľom zákona je zlepšovať prístup k spravodlivosti pre jednu z najzraniteľnejších skupín ľudí, a to pre obete trestných činov. Na odbornej konferencii vystúpilo viacero odborníkov z rezortov spravodlivosti, vnútra a občianskych združení, aby zhrnuli svoje praktické skúsenosti a navrhli ďalšie možnosti zlepšenia na ochranu práv dotknutých osôb.

    V našom právnom poriadku dlho absentovali pojmy ako obeť a obzvlášť zraniteľná obeť, či akákoľvek regulácia práv a poskytnutia ochrany obetiam trestných činov. Dlhé roky prevládal názor, že páchatelia trestných činov majú výraznejšiu ochranu práv ako tí, ktorým bolo ublížené a ako poškodení znášajú oveľa viac následkov trestného činu (nemajetková a majetková ujma). Implementáciou smernice EP a Rady č.2012/29/EÚ  sa posilnili práva obetí trestných činov a ich ochrana aj na Slovensku. V súčasnosti sa právami, odškodnením a v neposlednom rade ochranou obetí trestných činov zaoberajú viaceré štátne inštitúcie a mimovládne organizácie rôznych úrovní.

    Na konferencii sa zúčastnili okrem zástupcov Ministerstva spravodlivosti SR a Pomoci obetiam násilia aj zástupcovia Ministerstva vnútra SR, Centra právnej pomoci, Úradu kriminálnej polície PZ SR, Prokuratúry,  Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti so spolupracovníkmi a ďalší experti a expertky poskytujúci pomoc obetiam trestných činov.

    V rámci spoločnej diskusie bol ocenený zákon č. 274/2017  Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 12. októbra 2017 a zmeny ktoré priniesol pre zlepšenie postavenia obetí v slovenskom právnom systéme. Medzi nedostatkami bola identifikovaná potreba multi-profesiového vzdelávania zainteresovaných aktérov, ktorá nie je obsiahnutá v zákone, ale vyplýva jednak z požiadaviek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z  25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, ako aj z aplikačnej praxe. Z diskusie tiež vyplynula potreba prierezovej inštitucionálnej spolupráce a výmena skúseností všetkých orgánov a organizácii, ktoré sa podieľajú na implementácii zákona. Veľkou výzvou je aj nastavenie systému a vypracovanie metodických postupov pre prácu odborníkov v systéme vyšetrovania a justície s cieľom predchádzania druhotnej viktimizácii obetí.

    Zúčastnení zástupcovia rôznych organizácií a inštitúcií sa zhodli na potrebe pokračovať spoločne v aktivitách smerujúcich k realizácii týchto záverov ako aj na potrebe zbierania podnetov na skvalitnenie legislatívy určenej na ochranu obetí trestných činov, vrátane ich odškodňovania.

    Prečo je potrebné poskytnúť pomoc a ochranu práv obetiam trestných činov?

    Prvé iniciatívy  a hnutia zamerané na zlepšenie (zrovnoprávnenie) postavenia obetí trestných činov začali vznikať už v prvej polovici 20. storočia. Reagovali na skutočnosť, že práva páchateľov sú v trestnom konaní i mimo neho chránené dôraznejšie ako práva ich obetí, ktoré  sú odkázané samé na seba, bez možnosti hľadať rýchlu a dostupnú pomoc adekvátnu tej, ku ktorej majú prístup páchatelia trestných činov. Vychádzali z dvoch základných princípov:

    1.  Právam obetí kriminality musí byť priznaná rovnaká dôležitosť ako právam páchateľov

    2.  Proces konania s útočníkom nesmie prehlbovať stres alebo zväčšovať problémy obetí

    Už v roku 1985 bola na úrovni vlád a štátov prijatá Deklarácia základných princípov spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužívania moci  OSN, alebo Chartu obetí prijatú vo Veľkej Británii, ktorá sa stala inšpiráciou pre ďalšie a prepracovanejšie dokumenty.

    V rovnakom čase (2. polovica 20. storočia) vznikali v západnej Európe a severnej Amerike mimovládne organizácie zacielené nielen na propagáciu a popularizáciu témy práv obetí trestných činov, ale tiež poskytujúce priamu pomoc a odborné služby obetiam a svedkom trestných činov a ich rodinám. Európske organizácie sa v roku 1989 združili v Európskom fóre služieb obetiam, neskôr premenovanom na Victim Support Europe (VSE). Jeho súčasťou je od roku 2000 aj slovenská Pomoc obetiam násilia – Victim Support Slovakia (PON-VSS).

    Zdroj: MS SR