Výhodou práce na dohodu je flexibilita
Výkon práce na dohodu má svoje pre i proti. Dohoda je flexibilná, preto je vhodná najmä pre študentov, dôchodcov alebo osoby, ktoré nechcú viazať celý úväzok. Výhodou sú aj nižšie náklady na strane zamestnávateľa, na jednej strane kvôli nižším odvodom a zároveň je uzavretie dohody pre zamestnávateľa administratívne menej náročné.
Medzi výhody patrí aj rýchlosť uzatvorenia zmluvy, pretože pri dohode nie je potrebné formálne výberové konanie ani skúšobná doba. Napriek uvedenému sú však práve nevýhody práce na dohodu aspektmi, ktoré si vyžadujú osobitnú právnu pozornosť.
Nevýhody pre zamestanca
Práca na dohodu na prvý pohľad pôsobí flexibilne a pohodlne, avšak planú z nej viaceré nevýhody, a to nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov. Z pohľadu zamestnanca sa dohoda neoplatí najmä z hľadiska právnej ochrany. Keďže nejde o pracovný pomer, zamestnanec nemá rovnaké práva ako ten, kto je zamestnaný „na zmluvu”. Zároveň mu nevzniká žiadna zákonná ochrana pred prepustením (napr. počas PN, tehotenstva, materskej a podobne).
Nevýhodou práce na dohodu je tiež obmedzený prístup k sociálnemu zabezpečeniu. Dohodár totiž nemusí byť povinne poistený a ak jeho príjem nepresiahne určitý limit, neplatí odvody. Tým pádom však nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, nespĺňa podmienky na priznanie nároku na nemocenské, materské či dôchodok a teda v praxi, pokiaľ príde o prácu alebo ochorie, nemá z čoho čerpať dávky.
Na toto nemá zamestnanec nárok
Zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na platenú dovolenku a v prípade ukončenia pracovného pomeru ani na odstupné. Zároveň môže robiť iba toľko, koľko mu ustanovuje zákon, teda iba určitý vymedzený počet hodín. To znamená, že nemá ani nárok na príplatky za nadčas, sviatok či víkend. Zamestnávateľ často nevníma dohodára ako plnohodnotného zamestnanca, preto neinvestuje do jeho rozvoja, školení a ďalšieho kariérneho rastu. Dohodár často nemá prístup k firemným benefitom, ako sú stravné lístky či multisport karta.
Práca na dohodu sa niekedy zneužíva ako lacná alternatíva k bežnému pracovnému pomeru, keď zamestnanec vykonáva rovnakú prácu ako by vykonával na trvalý pracovný pomer – s nadriadeným, pevne stanoveným pracovným časom a zodpovednosťou za výsledky. V takýchto prípadoch hovoríme o tzv. „kamuflovanom” pracovnom pomere. Ďalšou nevýhodou je slabá vyjednávacia pozícia dohodára, najmä pri nízko kvalifikovaných alebo študentských pozíciách, čo výrazne sťažuje získanie vyššieho platu, úpravu pracovných podmienok alebo istotu dlhodobej spolupráce.
