Dňa 7. augusta 2024 rozhodol Ústavný súd Českej republiky (Ústavný súd) o tom, že odvolací súd, ktorý zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci výšky náhrady trov právneho zastúpenia, nerozhodol správne v otázke použitia tarifnej odmeny advokáta v spore, ktorého predmetom bola ujma na zdraví. Nestotožnil sa totiž s použitím ustanovenia § 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (Advokátska tarifa).
Ústavný súd pojednával o tom, či všeobecné súdy postupovali ústavne konformným spôsobom pri rozhodovaní o povinnosti náhrady trov konania právneho zastúpenia sťažovateľky. Sporné bolo stanovenie tarifnej hodnoty čiastkových nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy z bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Konanie pred všeobecnými súdmi
Prvostupňový súd rozhodol v merite veci o povinnosti Mestskej nemocnice v Ústí nad Labem zaplatiť sťažovateľke náhradu škodu a náhradu nemajetkovej ujmy za to, že lekári tejto nemocnice pri jej liečbe nepostupovali lege artis, teda v súlade s najmodernejšími poznatkami lekárskej vedy. Pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia, konkrétne tarifnej odmeny za jeden úkon postupoval prvostupňový súd podľa § 8 ods. 1 vyhlášky, ktorá hovorí o tom, že tarifnou hodnotou je výška peňažného plnenia, práva, či pohľadávky, ktorých sa právne služby týkajú. Tento spôsob výpočtu použil ako pre majetkovú tak aj pre nemajetkovú ujmu.
V odvolacom konaní síce druhostupňový súd v merite veci rozhodnutie potvrdil, avšak náhradu trov právneho zastúpenia zmenil na nižšiu sumu. Pri majetkovej ujme použil rovnaký spôsob výpočtu, ale pri nemajetkovej ujme (teda pri náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) postupoval v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého sa za tarifnú hodnotu považuje čiastka 50 000 Kč vo veciach osobnostných práv. Odkazoval pri tom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky.
Závery Ústavného súdu
Podľa Ústavného súdu výpočet sumy pri náhrade trov z majetkovej ujmy (škody) nebol problematický, keďže oba súdy pri ňom vychádzali z rovnakého ustanovenia. Sporné však bolo rozhodovanie o náhrade trov pri nemajetkovej ujme, keďže každý zo súdov sa opieral o iné ustanovenie. Ústavný súd v tomto prípade argumentoval systematikou Advokátskej tarify, z ktorej vyplýva, že pri sporoch oceniteľných v peniazoch nemožno vychádzať z § 9 Advokátskej tarify, a teda toto ustanovenie nemožno použiť izolovane, keďže spory vo veciach náhrady nemajetkovej ujmu na zdraví nemožno zaradiť medzi spory, ktorých hodnotu „nemožno vyjadriť v peniazoch, alebo tak možno urobiť len s nepomernými ťažkosťami“.
Považoval totiž za dôležité, že sťažovateľka mala už na začiatku konania relevantný znalecký posudok, v ktorom bola konkrétne vyčíslená výška bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. V tomto prípade teda nemožno automaticky bez ďalšieho uplatniť § 9 Advokátskej tarify. Poukázal aj na to, že zatiaľ čo pri zásahu do iných osobnostných práv je úvaha súdu v určovaní výšky ujmu skutočne voľná, pri ujme na zdraví ide o odlišnú situáciu. Kľúčovú rolu hrá totiž znalecký posudok, ktorý vie konkrétne zohľadniť medicínske aspekty prípadu a vyčísliť ujmu, čím sa viac približuje ku „klasickým“ sporom o náhradu škody.
Práve s poukazom na vyššie uvedené je Ústavný súd názoru, že je neprimerané poskytnúť možnosť náhrady trov právneho zastúpenia vo vysokých čiastkach ak ide o náhradu majetkovej ujmy, a zároveň neumožniť takýto postup v prípade, že je znaleckým posudkom konkrétne vypočítaná výška škody, aj keď ide o nemajetkovú ujmu na osobnostných právach. Ústavný súd však zdôrazňuje, že nehodnotí vhodnosť ani rozumnosť takéhoto riešenia, keďže je v prvom rade úlohou zákonodarcu, aby zabezpečil efektívnu súdnu ochranu ako jedno zo základných práv každého jednotlivca.
Nesprávny výpočet odmeny advokáta v prípade nemajetkovej ujmy
Ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Zdôraznil, že pokiaľ ide o spory o nemajetkovú ujmu na zdraví, náhrada trov právneho zastúpenia musí aspoň sčasti zodpovedať skutočnej náročnosti takéhoto sporu. Ak by bola odmena určená na príliš nízku sumu, mohlo by to mať odrádzajúce a nepriaznivé účinky na poškodených, ktorí by si takúto náhradu chceli uplatniť, čo by v konečnom dôsledku v takýchto sporoch nezabezpečilo efektívnu súdu ochranu. Ústavný súd teda rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
