Vo vyspelej Európe má totiž Slovensko jedny z najprísnejších trestov za tieto trestné činy a prípady z praxe nám ukazujú, že ich ukladanie nie je raritou. Najhlasnejšie sú kritizované ukladania nepodmienečných trestov pri marihuane. Rastie tlak spoločnosti na to, aby vysoké tresty boli zmiernené, a to predovšetkým pri užívateľoch tejto drogy. Ukladanie týchto trestov je upravené ustanoveniami
§ 171 až § 174 Trestného zákona (TZ). Dôležitý prvok pri posudzovaní ukladania trestu je najmä množstvo a obsah zakázanej látky, prípadne dĺžka ich prechovávania alebo obchodovania s nimi.
Prvé náznaky zjemňovania prísneho zákona bolo badať formovaním súdnej praxe, ktorá stanovila, že za obvykle jednorázovú dávku marihuany sa považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg sušeného materiálu[1]. Výpočty dávok pred týmto ustálením gramáže sa totiž často pohybovali v tisíckach, nakoľko vychádzali z množstva účinnej látky. To spôsobovalo, že páchatelia, ktorí boli užívateľmi, boli odsúdení na neúmerné tresty, v dôsledku enormného množstva dávok, ktoré mali pri sebe.
V prípade prvých odsekov upravujúcich skutkové podstaty týchto trestných činov sa môže zdať, že rozsah sadzby trestov je primeraný a nezriedka, pokiaľ ide o prvopáchateľa, je uložený vo forme podmienečného odloženia trestu. Problém nastáva v prípadoch, ak je páchateľ v čase výkonu takéhoto trestu prichytený s marihuanou opäť. Nakoľko ide o spáchanie toho istého trestného činu, súd aj obžaloba aplikujú druhý odsek príslušného ustanovenia, kde sa trestná sadzba drasticky zvyšuje.
Obzvlášť nepomerné tresty obsahuje ustanovenie § 172 TZ, v ktorého druhom odseku hrozí páchateľovi od 10 do 15 rokov a v štvrtom odseku až doživotie. V súčasnosti azda najznámejší je v tomto ohľade medializovaný prípad Róberta Džunka, ktorý bol prvýkrát odsúdený za držbu niekoľkých gramov marihuany a v tzv. podmienke bol s marihuanu prichytený opäť. Hoci v oboch prípadoch ju držal pre vlastnú spotrebu, Okresný súd v Košicach ho neprávoplatne odsúdil na 12,5 roka trestu odňatia slobody. Voči tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach po poukázaní na jeho osobné pomery, predchádzajúci život a okolnosti prípadu, trest mimoriadne znížil a vymeral mu 5 ročný trest odňatia slobody.
Je dôvodné, že zákon tvrdo postihuje vážne ohrozenie spoločenského záujmu v podobe ochrany zdravia a iných chránených záujmov, avšak, ako uvádzajú kritici tvrdých trestov užívateľov marihuany, je potrebné rozlišovať medzi užívateľmi a tzv. dílermi, teda páchateľmi, ktorí drogu rozširujú výmenou za finančný prospech. Poukazujú na to, že nie je na mieste trestať dlhoročným odňatím slobody prevažne mladých ľudí len preto, že sami marihuanu užívajú, pričom tým neohrozujú iných. Tu je namieste pripomenúť rámcove rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami. Rozhodnutie stanovuje v čl. 4 sadzby za tieto trestné činy v rozmedzí 1 až 3 rokov. V prípade, ak sa skutok týka veľkého množstva drog a pri drogách, ktoré vážne poškodzujú zdravie, má byť horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody najmenej 5 až 10 rokov. Toto je v nepomere so slovenskou právnou úpravou, a to napriek tomu, že rozhodnutie Rady je typickým prameňom sekundárneho práva Európskej únie a je záväzné v celom svojom rozsahu.
Prepadnutie majetku
Hoci by tresty za tzv. mäkké drogy aj s poukazom na európsku legislatívu a prax v okolitých štátoch mali byť miernejšie, ako ich stanovuje súčasná legislatíva, zákonodarca zákonom č. 262/2011 Z. z. zakomponoval do TZ aj trest prepadnutia majetku, ktorým doplnil do ustanovenia § 58 druhý a tretí odsek. V prvom odseku upravuje možnosť využitia tohto inštitútu súdom za uvedených podmienok, avšak podľa odsekov 2 a 3 súd obligatórne tento trest musí uložiť, ak páchateľ spácha trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 a ods. 4 , § 173 ods. 3 alebo § 173 ods. 4 TZ.
Takáto osobitná úprava postihu trestných činov predstavuje snahu zákonodarcu reflektovať na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov, s cieľom maximalizovať výchovné a prevenčné pôsobenie na osobu páchateľa. A hoci sa to v takejto formulácii javí ako spoločensky žiadúce, je minimálne sporné, či by užívateľ marihuany, hoci by mal u seba množstvo drogy spĺňajúce kritériá prísnejších odsekov TZ, mal prísť o celý svoj majetok, poprípade až o svoje obydlie.
Je vhodné spomenúť prípad Jozef Šipoša, ktorý z marihuany vyrábal liečivú masť, a ktorý bol neprávoplatne odsúdený na 20 rokov nepodmienečného trestu odňatia slobody s trestom prepadnutia rodinného domu, v ktorom býval spolu so svojim synom a rodičmi, ktorí mu predmetný dom darovali. V tomto prípade je teda drasticky postihnutý nielen páchateľ trestného činu, ale aj jeho rodina, ktorá správoplatnením takéhoto rozsudku príde o svoje obydlie. Účelom trestu pritom má byť ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Slovenské trestné právo je založené na zásade humanizmu a z tejto zásady vyplýva, že trest má spôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. To znamená, že ujma, ktorá je obsiahnutá v treste, nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany spoločnosti. V prípade pána Šipoša sa však jeho trest javí absolútne rozporný s touto zásadou. Je ťažko predstaviteľné, že výroba masti, aj keď zo zakázanej látky, je tak spoločensky nebezpečná, ako úkladná vražda, pri ktorej je trestná sadzba rovnaká. Trest by mal podľa možností postihnúť výlučne páchateľa trestného činu. V tejto súvislosti hovoríme o tzv. zásade personality trestu a ktorú tento prípad tak isto nezohľadňuje, keďže stratou rodinného domu je potrestaná aj rodina obžalovaného. Úvaha, že sa odsúdený po desiatkach rokov strávených v ústave na výkon trestu vráti ako prevychovaný občan s vedomím, že jeho rodina stratila strechu nad hlavou, a to všetko kvôli výrobe masti, je totiž absurdná.
Prípady, ako prípad pána Šipoša, odzrkadľujú neprimerane prísne nastavený TZ, ktorý nerozlišuje medzi spoločensky nebezpečnými (tvrdými) a tzv. ľahkými drogami. Rovnako nedostatočne reflektuje okolnosti jednotlivých prípadov, keď sa sudcovia musia uchyľovať k rôznym právnym kvalifikáciám, len aby mohli zmierniť tresty, ako to bolo v prípade Róberta Džunka. Práve medializácia podobných prípadov prispieva k verejnej diskusii o neprimeranosti týchto trestov a pomáha nasmerovať zákonodarcu k právnej úprave, ktorá by viac zodpovedala podmienkam 21. storočia.
Zmiernenie trestov novelou TZ
Pozitívna zmena sa črtá v podobe novely TZ, ktorá prešla prvým čítaním v parlamente. Tá má odzrkadľovať spoločenskú objednávku v podobe odstránenia problému spočívajúceho v neprimeranie prísnom postihovaní prechovávateľov alebo užívateľov marihuany. Rovnako má umožniť zníženie už uložených trestov za taký trestný čin, ktorý bude po novom trestaný miernejšie. Predkladatelia navrhujú v súvislosti s vyššie uvedeným účelom zaviesť osobitnú skutkovú podstatu prechovávania omamnej alebo psychotropnej látky z rastlín rodu konopa pre vlastnú potrebu za zachovania množstevných limitov v § 135 TZ, a to v nových ustanoveniach § 171 ods. 1 a ods. 2, s nižšou hornou hranicou trestnej sadzby – vo výške jedného roka (v ods. 1) a dvoch rokov (v ods. 2). V záujme prevencie sa však v prípadoch prechovávateľov trestaných podľa § 171 ods. 1 alebo 2 má po novom v § 40 umožniť, aby súd podmienečne upustil od ich potrestania v prípade, že páchateľ (prechovávateľ) bude súhlasiť s ochranným liečením podľa § 73 TZ.
Upraviť by sa mali aj trestné sadzby ustanovenia § 172 ods. 1, v ktorom sa horná hranica zníži z 10 na 7 rokov, a ods. 2, v ktorom sa pri recidíve trest zmierňuje na 5 až 10 z pôvodných 10 až 15 rokov. Pri iných drogách, distribúcii a veľkých množstvách marihuany však tresty zostanú zachované v súčasnej podobe. Novela zmierňuje aj ustanovenie § 173 ods. 1 o prechovávaní predmetu na výrobu drog (kam sa v praxi niekedy radí i pestovanie rastlín z rodu konopa) a odstraňuje sa spodná hranica trestnej sadzby (doteraz to bol jeden rok), s cieľom umožniť súdom zohľadniť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu a odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona.
V prípade, že bude táto novela prijatá, slovenská právna úprava sa v oblasti drogovej trestnej politiky posunie smerom k európskym štandardom, a to ako v oblasti trestania, tak aj v oblasti sociálnych dopadov pre páchateľov týchto trestných činov. Uvedené platí o to viac v prípade užívateľov marihuany, v súvislosti s ktorými sa súčasný civilizovaný svet uberá smerom zmierňovania trestov. Netreba zabúdať, že v mnohých európskych krajinách je marihuana dekriminalizovaná, ak nie rovno zlegalizovaná. Rovnako to platí aj pre takmer polovicu štátov USA či Kanady. Vo svetle týchto skutočností sa javí ako správne, aby sa Slovenská republika zaradila medzi štáty, ktoré neprispievajú k represiám voči svojim obyvateľom z dôvodu užívania marihuany, ale aby podnecovala prevenciu a diskusiu v tejto oblasti.
