Prípad z Nemšovej
Plač a búchanie detí na dvere počula suseda, ktorá zavolala políciu. Privolaný policajti zavolali následne hasičov. Hasiči vošli do bytu cez balkón, pričom staršie štvorročné dieťa hasičom otvorilo balkónové dvere. Otec nechal svoje malé deti opustené, ktoré si nemohli zavolať pomoc, pričom boli vystavené nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví. Za takéto konanie, kedy otec vystavil nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví svoje deti mladšie ako šesť rokov mu môže byť uložený trest odňatia slobody na tri až desať rokov.[1]
Opustenie dieťaťa kontra odloženie dieťaťa
Oba trestné činy, odloženie dieťaťa (§ 205) aj opustenie dieťaťa (§ 206), sú obsahom tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (Trestné činy proti rodine a mládeži), ktorá sa nedelí na jednotlivé diely a druhovým objektom tejto hlavy sú rodinné vzťahy vyplývajúce zo zákona o rodine a riadna výchova mladého človeka.
V tomto prípade objektívna stránka spočíva v porušení povinností vyplývajúcich zo zákona o rodine. Subjekt, teda páchateľ, je špeciálny. To znamená, že takéto trestné činy môže spáchať len osoba, ktorá má povinnosť starať sa o dieťa. Povinnosť starať sa o dieťa má predovšetkým rodič dieťaťa, opatrovník ustanovený súdom, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy rozhodnutím súdu, pestún, ktorému bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. Subjektívna stránka vyžaduje zavinenie úmyselné.
Hmotný predmet útoku
V oboch prípadoch je hmotným predmetom útoku dieťa, ktoré si nemôže zadovážiť pomoc. To je predovšetkým dieťa útleho veku, ktoré nie je schopné vlastnými silami čeliť nepriaznivej situácii v ktorej sa ocitlo. Spravidla pôjde o deti do začatia povinnej školskej dochádzky.
Základný rozdiel
Odloženia dieťaťa sa môže dopustiť iba osoba, ktorá má povinnosť starať sa dieťa v úmysle zbaviť sa takejto povinnosti, ak dieťa zanechá na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia a to napríklad v čakárni u lekára. Tým sa trestný čin odloženia dieťaťa odlišuje od trestného činu opustenia dieťaťa, pri ktorom môže dôjsť aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa, napríklad v prípade ak dieťa osoba nechá na krajnici cesty, na smetisku a podobne. Pri trestnom čine opustenia dieťaťa sa musí úmysel páchateľa vzťahovať len na možný vznik nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví. Podľa judikatúry (R 25/1992), pokiaľ by páchateľ vedel a bol uzrozumený s tým, že opustením dieťaťa môže dôjsť k smrteľnému následku dieťaťa dopúšťa sa trestného činu vraždy a to aj v štádiu pokusu. Je možné konštatovať, že trestný čin opustenia dieťaťa je závažnejším činom ako trestný čin odloženia dieťaťa. Za spáchanie trestného činu odloženia dieťaťa, môže páchateľ dostať najviac šesť rokov trestu odňatia slobody a za trestný čin opustenia najviac dvanásť rokov.
Odloženie dieťaťa do hniezda záchrany
Z iniciatívy občianskeho združenia Šanca pre nechcených existujú od roku 2004 v SR takzvané Hniezda záchrany, pričom ide o verejne prístupné inkubátory, kde je možné anonymne odložiť nechceného novorodenca. V praxi sa ustálilo, že ide o dieťa do maximálne šiestich týždňov od narodenia novorodenca. V takomto prípade osoba nespácha trestný čin odloženia dieťaťa. Ide o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, pretože ide o výkon práva a povinnosti podľa § 28 TZ, čo vyplýva zo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Doposiaľ sa takto zachránilo 46 nechcených novorodencov.
1) Dostupné na internete: http://trencin.sme.sk/c/7180332/otcovi-hrozi-za-opustenie-deti-desatrocne-vazenie.html [online].
