Návrh zákona bol vypracovaný s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 časť Posilnenie úlohy demokratického štátu – trestná politika štátu, v ktorom sa vláda zaviazala k priblíženiu slovenského trestného práva k európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnoprávnej politike najvyspelejších krajín Európskej únie, ako aj Európskej únie ako takej. Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu, priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody. Rozširuje sa používanie alternatívnych druhov trestov, najmä peňažného trestu a trestu domáceho väzenia, pred trestom odňatia slobody a podmienok pre ukladanie podmienečných trestov odňatia slobody s odkazom na rešpektovanie medzinárodných, európskych a ústavných požiadaviek, ako aj záverov judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nálezy vo veciach sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a PL. ÚS 1/2021), trestnoprávnej teórie k primeranosti trestu a osobitne aj s ohľadom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zmeny pri spolupracujúcich obvinených
Novela zákona navrhuje zmeny nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom, a to v podobe rozšírenia oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora, rozšírenie úlohy súdu pri zásahoch do základných práv počas prípravného konania, a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného, spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi (explicitná úprava možnosti použitia nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného). V záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich obvinených (kajúcnikov) s orgánmi činnými v trestnom konaní, spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie alebo súdu, pri zachovaní podstaty a zmyslu tohto inštitútu. V záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych benefitov kajúcnikom spresniť a sprísniť podmienky inštitútov ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania z dôvodu spolupráce s kajúcnikom a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, úprava možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme, obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno. V ostatných prípadoch, ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi, ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť. Zároveň sa navrhuje úprava pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v oblasti subvenčných trestných činov tak, aby pokrývala skutky podobnej vyššej typovej spoločenskej závažnosti.
Ďalej sa navrhuje zavedenie nového procesného inštitútu preskúmavania rozhodnutia v dôsledku zániku trestnosti činu zmenou zákona s poukazom na § 84 Trestného zákona. Návrh zákona zavádza právnu úpravu, ktorej cieľom je riešenie nedostatočnej aktuálnej právnej úpravy v otázkach ochranného liečenia, ochranného dohľadu a detencie, ktorá spôsobuje dlhoročné aplikačné problémy. Cieľom návrhu zákona spolu s novelou Trestného poriadku je tak zaviesť novú právnu úpravu dotknutých ochranných opatrení, ktorá zabezpečí jednak dostatočnú ochranu spoločnosti pred páchateľmi primárne s duševnými poruchami a zároveň zabezpečí účinné liečenie takýchto páchateľov v miere, ktorá je na tento účel nevyhnutná.
Novela zákona bude mať významný vplyv na zabezpečenie vysokého stupňa ochrany základných práv občana a človeka v súvislosti s vykonávaním trestnej spravodlivosti postupom podľa Trestného poriadku. Dosahovanie s tým súvisiacich čiastkových cieľov návrhu zákona ako napr. zvýšená ochrana súkromia pri prehliadkach priestorov, posilnenie materiálnej spravodlivosti v dôkazovom práve, či vyvážená ochrana práv procesných subjektov pri uplatňovaní inštitútu tzv. spolupracujúcej osoby. Návrh zákona reaguje aj na potrebu prijatia legislatívnych opatrení v súvislosti s konaniami o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie, ktoré Európska komisia vedie voči Slovenskej republike týkajúcich sa európskeho zatykača a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, boja proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, práva na prístup k obhajcovi v trestnom konaní, procesných záruk pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní.
Úrad špeciálnej prokuratúry
Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry vláda opiera o faktickú autonómiu Úradu špeciálnej prokuratúry, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania. Odkazuje na naplnenie jednotnosti sústavy prokuratúry s cieľom priblížiť pravidlá jej fungovania obvyklému usporiadaniu vnútorného členenia prokuratúry vo väčšine európskych krajín, a na nálezy Ústavného súdu vyslovujúce porušenia práv obvinených. V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa tak navrhuje zveriť právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Navrhovaná úprava má za cieľ posilniť právo na právnu pomoc vrátane práva na obhajobu v trestnom konaní a zároveň aj chrániť nezávislý výkon advokácie. Konanie v súlade so zákonom nikdy nemôže byť trestné, a to ani ako účastníctvo na trestnom čine. Platí to aj o poskytovaní právnych služieb v súlade so zákonom o advokácii, čím úprava reflektuje na trestné stíhania advokátov, ktorí poskytovali advokátske služby klientom obvineným zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, čím boli považovaní za ich spolupracovníkov. Úprava navrhuje rozšírenie podmienok súhlasu poškodeného ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť aj na súhlas daný súčasne s konaním osoby páchajúcej dotknutý čin. V súlade s filozofiou restoratívnej justície sa navrhovanou úpravou do popredia dáva postoj poškodeného k činu. V prípade existencie súhlasu poškodeného spoločenská nebezpečnosť činu zásadne klesá a v modernom trestnom práve ako prostriedku ultima ratio nie je priestor na trestnoprávny postih takýchto činov.
Do Trestného zákona sa popri zásadách ukladania trestov a ochranných opatrení zavádza explicitná úprava všeobecných zásad ukladania sankcií. Obdobne ako v Českej republike ide o zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a o explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia. Navrhuje sa rozšírenie kritérií, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Ide najmä o správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu, a to buď samostatne alebo popri inom treste. Zároveň navrhuje vypustenie obligatórneho uloženia trestu odňatia slobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcej päť rokov. Tento návrh je súčasťou opatrení vedúcich k posilneniu podmienok pre ukladanie alternatívnych trestov a zároveň aj pre dôslednú individualizáciu trestu zo strany súdu. V tomto smere sa zavádza koncepčná úprava zoznamov poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny ale demonštratívny. S touto témou súvisí aj odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Právna úprava súdy často stavala až do pozície počtárov a vytvárala významnú prekážku pre dostatočnú individualizáciu trestov. Mechanizmus zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy sa v návrhu síce ponecháva, no navrhuje sa zníženie miery zvyšovania dolnej hranice trestnej sadzby. Taktiež sa rozširuje zoznam poľahčujúcich okolností o poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v neprimerane dlhom vedení trestného stíhania bez zavinenia obvineného a jeho obhajcu. Zákon navrhuje spresniť priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní trestného činu za živelnej pohromy alebo za mimoriadnej situácie tak, aby bola naplnená, len ak bol trestný čin spáchaný s využitím negatívnych dôsledkov takejto živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti.
Drogové trestné činy
V prípadoch drogových trestných činov sa navrhuje umožniť podmienečné upustenie od potrestania aj pri trestných činoch podľa § 172 ods. 1, 2 a 3 Trestného zákona. V rámci právnej úpravy zásady trikrát a dosť sa v nadväznosti na novú právnu úpravu drogových trestných činov menia odkazy, resp. pomenovania týchto drogových trestných činov a zároveň sa prehodnocuje zoznam trestných činov, najmä s ohľadom na ich spoločenskú závažnosť. V dôsledku zmien skutkových podstát drogových trestných činov sa z Trestného zákona vypúšťa § 135, ktorý upravuje zákonné definície prechovávania drog pre vlastnú potrebu, z dôvodu, že tento pojem už nepatrí medzi jednotlivé znaky skutkových podstát nových drogových trestných činov. V § 135b sa ustanovuje definícia prechovávania a obchodovania s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu. Podľa doterajšej právnej úpravy bolo v praxi spravidla obtiažne preukázať, že páchateľ trestného činu podľa § 171 prechováva omamné alebo psychotropné látky v množstve zodpovedajúcom maximálne desiatim jednorazovým dávkam pre inú osobu než pre seba, nakoľko priznaním tejto skutočnosti by sa páchateľ vystavil podstatne prísnejšiemu postihu. Predkladaným návrhom zákona sa odstraňujú nedostatky drogovej trestnej politiky štátu ako vymedzenie minimálneho množstva drogy, rozlišovanie medzi osobnou spotrebou a predajom či iné, s cieľom zavedenia zrozumiteľného a transparentného právneho rámca pre spravodlivejšie postihovanie drogovej trestnej činnosti.
V súlade s jedným zo zámerov novely zlepšiť podmienky pre resocializáciu odsúdených a odbremeniť väzenský systém sa navrhuje rozšírenie možností uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom pre trest neprevyšujúci dva roky, resp. tri roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom na tri roky, resp. štyri roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom. Zvyšuje sa horná hranica peňažného trestu zo súčasných 331 930 eur na 3 000 000 eur a rozširuje sa možnosť súdu aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 1 uložiť peňažný trest aj pri zločinoch s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, a to aj samostatne. V zmysle nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 1/2021 sa nahrádza úprava obligatórneho trestu prepadnutia majetku úpravou založenou na jeho fakultatívnom ukladaní.
Zmena nazerania na ukladanie trestov
Pre zlepšenie podmienok pre návrat odsúdeného do spoločnosti a odbremenenie väzenského systému sa navrhuje rozšíriť podmienky pre premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Za týmto účelom sa premena navrhuje umožniť nielen pri prečine. Ochranné liečenie by malo byť ukladané tým osobám, ktorým sa ukladať má, t. j. trpia duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a u ktorých má liečenie zmysel, namiesto súčasného formálneho ukladania tohto opatrenia. Navrhuje sa, aby súd ukladal túto formu liečenia výlučne v prípade, ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu jeho duševnej poruchy alebo ak nemožno očakávať, že by účel splnila aj ambulantná forma ochranného liečenia. Zároveň sa upravujú pravidlá pre ochranné liečenia PAL, PTX, PGam, v zmysle medicínskych poznatkov a európskych štandardov. Upravuje sa dĺžka týchto troch druhov liečení priamo v zákone na dvanásť mesiacov v prípade ambulantnej formy a tri mesiace v prípade ústavnej formy s následným dvanásťmesačným ambulantným doliečovaním. Ďalej sa upravuje, že ak súd uloží niektorý z týchto druhov ochranného liečenia popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, uloží ho vždy ústavnou formou, pretože v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ambulantná forma protialkoholického liečenia, protitoxikomanického liečenia alebo liečenia závislostí na hazardných hrách nemá zmysel.
S ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu a infláciu sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody (suma prevyšujúca 35 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 350 000 eur) a škody veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 700 000 eur) tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii.
Samotný návrh zákona obsahuje omnoho viac zmien trestnej politiky Slovenskej republiky, pričom treba zdôrazniť, že ide o návrh zákona. Aj keď prináša mnoho pozitívnych aspektov v podobe zavedenia či posilnenia restoratívnej justície, finálna podoba zákona v prípade jeho schválenia môže byť predmetom ďalších zmien v závislosti od pripomienok a výhrad zo strany verejnosti alebo zákonodarcov.
