Sťažovateľ bol 6. mája 2018 zastavený pri vedení motorového vozidla hliadkou polície ČR, ktorá vykonávala cestnú kontrolu vrátane orientačného testu DrugWipe, ktorý sťažovateľovi vyšiel ako pozitívny na látku amfetamín a metamfetamín. Sťažovateľ poprel, že by bol pod vplyvom návykových látok a na výzvu polície sa podrobil lekárskemu vyšetreniu moču a krvi s negatívnym výsledkom. Počas kontroly bol sťažovateľovi zadržaný vodičský preukaz podľa zákona o „silničním provozu“[1].
Uznesením zo dňa 4. júna 2018 Magistrát hlavného mesta Praha vydal záznam o uznesení, ktorým rozhodol o zastavení konania o zadržanie vodičského preukazu sťažovateľa, pretože v právoplatne skončenom konaní o skutku zo dňa 6. mája 2018, pre ktorý mu bol uvedený vodičský preukaz zadržaný, nebol uložený trest zákazu vedenia motorových vozidiel a vec priestupku bola záznamom o uznesení zo dňa 4. júna 2018 podľa zákona o odpovědnosti za přestupky a řízení o nich[2], odložená.
Dňa 4. júna 2018 prevzal právny zástupca sťažovateľa predmetný vodičský preukaz čo znamená, že sťažovateľ ho nemal od 6. mája 2018 do 4. júna 2018.
Sťažovateľ si v decembri 2018 úspešne uplatnil na Ministerstve dopravy Českej republiky nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným zadržaním vodičského preukazu. Neskôr podal žalobu na Obvodný súd Praha 1. Zatiaľ čo obvodný súd mu čiastku vo výške 36 534 KČ s príslušenstvom priznal, odvolací Mestský súd v Prahe žalobu zamietol. Na rozdiel od obvodného súdu totiž dospel k záveru, že v konaní o zadržanie vodičského preukazu bolo postupované v súlade s príslušnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o silničním provozu a nejde tak o nesprávny úradný postup v zmysle zákona o odpovědnosti za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo nesprávným úředním postupem.[3]
Sťažovateľ sa obrátil na Ústavný súd. V ústavnej sťažnosti okrem iného namietal, že bol obmedzený v možnosti užívať svoj majetok a vykonávať svoje povolanie v dôsledku postupu orgánov verejnej moci a má preto nárok na náhradu za ich postup. Sťažovateľ zdôraznil, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania v cestnej premávke, napriek tomu mu bolo znemožnené takmer mesiac viesť motorové vozidlo.
Ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je dôvodná. Aj keď ide o čiastku tzv. drobnej výšky, závery prijaté mestským súdom môžu mať vplyv aj na iné ďalšie konania a preto ,,ústavnoprávna hodnota´´ sporu prevyšuje nad ,,kvantitatívnou stránkou veci´´. Sťažovateľovi bol na obdobie približne jedného mesiaca zadržaný vodičský preukaz orgánom verejnej moci napriek tomu, že nekonal protiprávne, pričom urobil nielen z pohľadu zákona, ale tiež z pohľadu všeobecnej slušnosti všetko správne (dobrovoľne sa podrobil lekárskemu vyšetreniu, a to aj invazívnym zásahom cestou odberu krvi, čo nie je obvyklé) tak, aby preukázal svoju nevinu. Kľúčovou otázkou pre posúdenie veci je to, kto je zodpovedný za výsledok falošne pozitívneho testu DrugWipe a jeho prípadné materiálne dôsledky, konkrétne, či štát alebo sťažovateľ.
Ústavný súd konštatoval, že v demokratickom právnom štáte je neprípustné, aby v dôsledku toho, že orgán verejnej moci použije pri cestnej kontrole motorového vozidla orientačný test na prítomnosť drog v tele vodiča, ktorého výsledky sú falošne pozitívne, niesol akékoľvek negatívne materiálne následky jednotlivec.
Ak je jednotlivec povinný znášať zásahy, prípadne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, musí mať v demokratickom právnom štáte podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR k dispozícii prostriedky ochrany a nápravy, a to vrátane odškodnenia podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd ak preukáže, že nekonal protiprávne, a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom bolo nezákonne zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd.
Z hľadiska naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu v posudzovanej veci je významné, že sťažovateľovi vznikla skutočná ujma preukázateľným nesprávnym úradným postupom štátu (použitím falošne pozitívneho – teda nesprávneho – testu na drogy, za ktoré nesie zodpovednosť štát), pričom ujma sťažovateľa spočívala v nemožnosti viesť motorové vozidlo. Bude preto úlohou nového posúdenia veci zistiť, aká škoda vznikla v dôsledku (príčinná súvislosť) nesprávneho úradného postupu a s ním súvisiaceho zásahu do základných práv sťažovateľa podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 Listiny a potrebou získania kvalifikovanej právnej pomoci, bez ktorej by uvedený zásah zrejme trval ešte ďalej.
V posudzovanej veci tak boli naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady škody sťažovateľa spôsobené nezákonným postupom štátu, napriek tomu mestský súd vylúčil zodpovednosť štátu a obmedzil tak ústavne chránené právo sťažovateľa na náhradu škody podľa čl. 36 ods. 3 Listiny v rozpore s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR.
Ústavný súd ČR vyhovel ústavnej sťažnosti sťažovateľa – fyzickej osoby podnikateľa a zrušil rozsudok Mestského súdu v Prahe, pretože ním bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa čl. 36 ods. 3 Listiny v spojení s čl. 11 ods. 1 (právo vlastniť majetok) a čl. 26 ods. 1 Listiny (právo slobodne podnikať).
Úplné znenie nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2009/20 zo dňa 26. februára 2021 je dostupné na: https://www.usoud.cz/fileadmin/user_upload/Tiskova_mluvci/Publikovane_nalezy/2021/IV._US_2009_20_an.pdf
