Výmera dovolenky a vznik nároku
V zmysle ustanovenia § 144a ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce) sa ako výkon práce posudzuje aj doba keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci. Materská dovolenka patrí v zmysle Zákonníka práce medzi dôležité osobné prekážky v práci. Z toho vyplýva, že aj obdobie, počas ktorého je mamička na materskej dovolenke, sa započítava do obdobia, počas ktorého vykonávala prácu a za ktoré jej patrí nárok na dovolenku za výkon práce.
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne a v prípade zamestnankyne, ktorá do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnankyne, ktorá sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.
Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnankyni, ktorá počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonávala u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. V prípade, že pracovný pomer zamestnankyne netrval počas celého kalendárneho roka, vznikne zamestnankyni vykonávajúcemu u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dná v kalendárnom roku nárok na pomernú časť dovolenky, ktorá je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Zákonník práce rozlišuje dva druhy materskej či rodičovskej dovolenky:
materskú dovolenku, ktorá žene patrí v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa a je v trvaní 34 týždňov, resp. pri osamelej žene 37 týždňov a žene, ktorá porodila dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov, a
rodičovskú dovolenku, ktorá sa rodičovi poskytuje na účel prehĺbenia starostlivosti o dieťa a to až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku – táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
V prípade rodičovskej dovolenky nejde o výkon práce, resp. táto doba sa neposudzuje ako výkon práce na účely dovolenky tak, ako to je pri materskej dovolenke. Tu zo strany zamestnávateľa teda môže dôjsť ku kráteniu dovolenky za kalendárny rok, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok tým, že splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku a to za prvých 100 zameškaných pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Z uvedeného vyplýva, že za obdobie, počas ktorého bola zamestnankyňa na materskej dovolenke, jej vzniká nárok na riadnu dovolenku za kalendárny rok, a to v prípade, ak do príslušného kalendárneho roka spadá taká časť tejto materskej dovolenky, ktorá zodpovedá obdobiu vykonávania práce v rozsahu 60 dní, pričom túto riadnu dovolenky môže zamestnávateľ v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce krátiť, ak v rovnakom kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na riadnu dovolenku zameškala zamestnankyňa viac ako 100 pracovných dní z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.
Povinné čerpanie dovolenky?
Čerpanie dovolenky, na ktorú zamestnankyni vznikol nárok počas materskej dovolenky, nie je povinnosťou a tiež ju nie je nutné vyčerpať celú naraz, ale zamestnankyňa môže vyčerpať len jej časť – v takom prípade zvyšok dovolenky neprepadne – zamestnankyňa si ju môže vyčerpať napr. po skončení rodičovskej dovolenky.
