Podnájom a domové pravidlá
Ak si nájomca prenajíma dom, môže ho v zmysle § 666 Občianskeho zákonníka dať do podnájmu, avšak len v prípade, ak zmluva neurčuje niečo iné. Ak by dal nájomca vec do podnájmy v rozpore zo zmluvou, zakladá takéto konanie právo prenajímateľa od zmluvy odstúpiť. Prenajatý byt alebo jeho časť je naopak v zmysle § 719 Občianskeho zákonníka možné len s písomným súhlasom prenajímateľa. Rovnaké pravidlo stanovuje aj § 3 ods. 4 zákona o krátkodobom nájme bytu.
Ustanovenie § 719 Občianskeho zákonníka upravuje špecifickú situáciu, v ktorej môže dať nájomca byt do podnájmu aj bez súhlasu prenajímateľa. Je tomu tak v prípade, ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časť nájomca prenechal inému do podnájmu. V takomto prípade je však potrebné, aby nájomca dal návrh na súd, ktorý môže rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa.
Čo sa týka domových pravidiel, návštev či domácich zvierat, zákonná úprav v tomto prípade mlčí. Uvedené znamená, že je ponechané na zmluvných stranách, teda na prenajímateľovi a nájomcovi, ako si tieto záležitosti upravia v nájomnej zmluve. Niektorí prenajímatelia napríklad súhlasia s domácimi zvieratami v byte či dome, zatiaľ čo iný sa prikláňajú k striktnému zákazu zvierat.
Nájom bytu či domu môže byť bezpečný a predvídateľný právny vzťah, pokiaľ nájomca aj prenajímateľ poznajú svoje práva a povinnosti a majú transparentne nastavené všetky podmienky už od podpisu zmluvy. Kvalitná nájomná zmluva a najmä komunikácia zmluvných strán pomáha predísť väčšine problémov, ktoré sa pri nájmoch bežne vyskytujú. Nájomca, ktorý vie, čo má kontrolovať a na čo si dávať pozor, dokáže ochrániť svoje financie, svoj komfort aj svoj právny postavenie.









