Najnovšie zmeny zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce) boli schválené v júni roka 2024, pričom jedna z nich nadobudla účinnosť už v auguste, zatiaľ čo ďalšia má byť účinná od začiatku roka 2025. Jedna z nich sa týka rozšírenia okruhu subjektov, ktorým môže byť poskytnutá náhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu, zatiaľ čo druhá priznáva v súlade s európskou legislatívou zamestnancom nárok žiadať mzdu nevyplatenú zamestnávateľom od dodávateľa.
Príspevok na rekreáciu
Prvou novelou bola zmena podmienok poskytovania príspevku na rekreáciu. Rekreačný poukaz nachádzame upravený v ustanovení § 152a Zákonníka práce. Zavedením rekreačných poukazov sa podľa dôvodovej správy sledovala podpora a pozitívny vplyv na ekonomicky aktívnych Slovákov, ktorých príjem im nedovoľoval ísť na rekreáciu. Okrem toho bolo zámerom aj zlepšenie domáceho cestovného ruchu, a teda najmä zvýšenie počtu prenocovaní v rámci Slovenska. Predmetnou novelou sa má podpora domáceho cestovného ruchu zintenzívniť ešte viac, keďže sa majú rozšíriť formy uplatňovania rekreačného poukazu.
Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi, ktorý má viac ako 49 zamestnancov, povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu zamestnancovi, ktorý u neho pracuje najmenej dva roky. Výška príspevku je 55% oprávnených výdavkov, avšak maximálna možná suma je 275,- eur za kalendárny rok. Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, príspevok sa zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Takýto príspevok môže, avšak nie je povinný poskytnúť aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Okrem náhrady oprávnených výdavkov môže byť príspevok poskytnutý aj formou rekreačného poukazu. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, môže o poukaz požiadať iba u jedného z nich.
Vyššie uvedené oprávnené výdavky majú byť po novom nahradené nielen zamestnancovi, ale aj rodičovi zamestnanca. Zákonník práce ich výpočet takýchto výdavkov stanovuje nasledovne:
služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca, ktoré je žiakom základnej školy alebo prvých štyroch ročníkov osemročného gymnázia.
Zákonník práce ďalej uvádza výpočet osôb, za ktoré môže zamestnanec náhradu oprávnených výdavkov žiadať. Aktuálne sú to výdavky na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, osvojené dieťa, alebo na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa s ním na rekreácii zúčastňuje. Po novom pribúdajú do tohto zoznamu aj výdavky rodiča zamestnanca na manžela rodiča zamestnanca, alebo na osobu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a zúčastňujú sa spoločne na rekreácii. Táto novela má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2025.
Nárok na vyplatenie mzdy od dodávateľa
Druhou novelou sa dopĺňa Zákonník práce v súlade s odôvodneným stanoviskom Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023, v ktorom namietala nesúlad slovenských vnútroštátnych opatrení s čl. 12 Smernice č. 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Predmetom tejto novely bolo doplnenie ustanovení o povinnosti dodávateľa na území Slovenska vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bol dodávateľ zodpovedný iba za nároky vyslaných pracovníkov, čo predstavovalo podľa Európskej komisie prekážku slobody poskytovať služby, ktorá je v rozpore s požiadavkou nediskriminácie zakotvenej v čl. 12 vyššie uvedenej smernice. Novelou Zákonníka práce má byť tento nárok rozšírený aj na vnútroštátne situácie, a teda nielen na zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Konkrétne má ísť o ustanovenie práva na vyplatenie nevyplatenej mzdy dodávateľom za priameho subdodávateľa (teda zamestnávateľa), avšak iba v súvislosti s prácami vykonávaným v rámci zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a priamym subdodávateľom. Toto sa však vzťahuje iba na stavebné práce uvedené v Prílohe 1aa Zákonníka práce, týkajúce sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, konkrétne napríklad rekonštrukcie, hĺbenia, či zemných prác. Prekluzívna lehota na uplatnenie tohto nároku je 6 mesiacov od splatnosti nevyplatenej mzdy.
V praxi to znamená, že ak si objednávateľ objedná u dodávateľa vykonanie stavebných prác, tento dodávateľ môže uzavrieť zmluvný vzťah so subdodávateľom na ich vykonanie. Subdodávateľ na tomto základe vyšle zamestnanca, ktorý má práce vykonať, avšak keď príde k splatnosti mzdy, subdodávateľ ako jeho zamestnávateľ mu mzdu nevyplatí. Pre takéto situácie má slúžiť predmetná novela, ktorá má v tomto prípade umožniť zamestnancovi vyžiadať si túto mzdu od dodávateľa, ktorý si subdodávateľa a teda aj jeho zamestnanca na výkon týchto prác objednal.
Čo sa rozsahu nároku na mzdu týka, tento je obmedzený rozsahom minimálnej mzdy. Ak by zamestnancovi zamestnávateľ vyplatil časť mzdy, môže zamestnanec od dodávateľa žiadať iba výšku minimálnej mzdy, zníženú o vyplatený rozsah. Nárok na takúto minimálnu mzdu má za hodinu práce, takže nepôjde o minimálnu mesačnú mzdu (takže ak zamestnanec odpracuje 50 hodín, bude mať nárok na mzdu vo výške minimálnej hodinovej mzdy vynásobenej 50-timi). Zamestnanec si však môže uplatniť len mzdu za vykonané stavebné práce, nespadajú sem teda nároky z iných prác vykonaných pre zamestnávateľa. Táto novela nadobudla účinnosť 1. augusta 2024.
