Skutkový stav
V uvedenej právnej veci rozhodol krajský súd v prospech sťažovateľa, na základe čoho zaviazal odporcu k náhrade trov konania vo výške 95.570 Kč,-. Krajský súd považoval okrem zaplatených súdnych poplatkov za dôvodne vynaložené náklady vo výške 75.000 Kč,-. Vo veci podalo návrh na začatie konania 15 navrhovateľov, ktorým priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.000 Kč,-. Vychádzal pritom z úvahy, že formálne boli právne služby uskutočnené vo vzťahu k pätnástim sťažovateľom, tieto však spočívali v jednotnej argumentácii, neboli koncipované individuálne, a to ani po vecnej, ani po procesnej stránke.
Sťažnosť
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že vo vyčíslení trov konania uviedli sumu vo výške 428.199 Kč,-, ako odmenu za sedem úkonov právnej služby za spoločné zastupovanie pätnástich klientov, pričom súd im priznal odmenu, ako keby bol v konaní zastúpený jeden sťažovateľ, čo považovali za zásah do ich ústavného práva na spravodlivý proces a do vlastníckeho práva, prečo navrhovali rozhodnutie krajského súdu zrušiť.
Ústavný súd ČR
Ústavný súd ČR považoval podanú sťažnosť za dôvodnú. Podľa jeho názoru zaťažil krajský súd svoje rozhodnutie o nákladoch konania extrémnym rozporom s princípami spravodlivosti, jeho rozhodnutie vykazovalo znaky svojvôle a prinieslo významné dopady pre sťažovateľov, keď ako bolo uvedené, im bola priznaná značne znížená náhrada trov konania. Taktiež mal významné pochybnosti o spôsobe rozhodnutia o nákladoch konania. Krajský súd ako súd odvolací nereagoval dostatočným spôsobom na špecifickú povahu konania, ktorú malo konanie o súdny prieskum územného plánu, ktorá bola daná už len tým, že sa mohla týkať veľmi širokého okruhu subjektov. Práve v uvedenej veci išlo o tento prípad.
Zdoraznil, že práve v danom prípade sa ukázalo, že v českom procesnom práve chýba právna úprava inštitútu hromadnej žaloby. Napokon Ústavný súd ČR konštatoval:
- „Jako obiter dictum Ústavní soud konstatuje, že by k pochybnostem jako v nyní projednávané věci nemuselo docházet, pokud by Ministerstvo spravedlnosti místo vyhlášky č. 484/2000 Sb. (přísudková vyhláška), kterou Ústavní soud zrušil již v roce 2013, vydalo novou vyhlášku, kterou budou pro účely rozhodování o náhradě nákladů řízení stanoveny paušální sazby výše odměny za zastupování účastníka advokátem. Ministerstvo spravedlnosti je ze zákona povinno přijmout novou regulaci a mělo by zvážit, zda by se tato nová úprava, na rozdíl od zrušené přísudkové vyhlášky, neměla vztahovat i na řízení ve správním soudnictví, včetně řízení o návrzích na zrušení obecné povahy s pluralitou navrhovatelů.“ (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. IV. ÚS 529/16, zo dňa 17.04.2016)
Na základe uvedených skutočností rozhodnutie krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania zrušil a uzavrel, že právo na spravodlivý proces sťažovateľov porušené bolo.
