Podľa Krajského súdu v Žiline nemožno automaticky považovať stres a traumu spôsobenú v dôsledku spáchania trestného činu ako ujmu na psychickom zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti s prejednávaným prípadom vo veci 10Co/68/2020, v ktorom v rámci odvolacieho konania rozhodoval Krajský súd v Žiline, súd poskytol výklad, resp. interpretáciu ustanovenia § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde tvrdí, že
„o škode na psychickom zdraví možno uvažovať len v prípade, ak konanie páchateľa rezultuje do poškodenia psychického zdravia osoby, resp. poškodeného, čo možno preukázať napríklad potrebou navštevovania psychiatria. Stres či traumu, ktoré vznikli v dôsledku spáchania trestného činu, nemožno samé osebe kvalifikovať ako ujmu na psychickom zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka.“[1]
V predmetnej veci sa žalobca domáhal o zaplatenie čiastky vo výške 10 000 EUR, ktorá mala predstavovať náhradu za zasiahnutie do jeho ľudskej dôstojnosti a občianskej cti, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku sexuálneho násilia, ktoré na ňom bolo spáchané žalovaným. Ten bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený. Okrem uvedenej nemajetkovej ujmy sa žalobca domáhal priznania nároku na náhradu škody za traumu a stres, ktoré mu spôsobilo konanie žalovaného. Zásah do ľudskej dôstojnosti a občianskej cti odvolací súd nepopieral, avšak mal za to, že výpovede svedkov neboli dostatočne dôvodné a spochybňovali vznik stresu, traumy, nepokoja a iných následkov na psychickom zdraví žalobcu.
Súd vo svojom rozsudku pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal okrem § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej sa má pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadňovať tiež výška náhrad poskytovaných pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov, pričom
„náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch by nemala presahovať maximálne limity pre výšku náhrad vyplývajúcich zo zákonov o odškodňovaní obetí násilných trestných činov“[2].
Z ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má obeť trestného činu znásilnenia a sexuálneho násilia nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu vo výške 10 násobku minimálnej mzdy pre rok, v ktorom došlo k vzniku škody. Vo veci súd vychádzal zo sumy minimálnej mzdy pre rok 2019, ktorá bola vo výške 520 EUR, čo znamená, že by výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemala prekročiť sumu 5 200 EUR, pričom aj táto horná hranica by prichádzala do úvahy len pri najzávažnejších trestných činoch. Na základe uvedených kritérií súd určil výšku náhradu nemajetkovej ujmy približne v polovici sumy prichádzajúcej do úvahy, t. j. 3 000 EUR.
V odvolaní sa žalobca domáhal najmä priznania vyššej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko od žalovaného požadoval zaplatiť sumu vo výške 10 000 EUR. Okrem toho sa domáhal aj priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V tomto bode súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v spore úspešný iba v časti a preto mu nemožno priznať nárok na náhradu celých trov konania.
V rozsudku krajský súd konštatoval aj skutočnosť, že okrem potvrdenia rozsudku prvostupňového súdu musí odvolanie žalobcu odmietnuť, nakoľko odvolanie nebolo podané v zákonom stanovenej lehote, o ktorej bol žalobca riadne poučený v rozsudku okresného súdu.
„Právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46 a nasl. Ústavy SR totiž̌ nie je absolútne. Nemožno sa ho dovolávať̌ bez splnenia zákonom stanovených podmienok. Pravidlá tykajúce sa lehôt určených na podanie opravného prostriedku, majú za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty. Dotknuté osoby - o to viac, že za žalobcu odvolanie podávala osoba znalá práva - musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované. Nejedná sa preto o porušenie práva na súdnu ochranu, ak bolo v možnostiach strany sporu vyhnúť sa tomu dôsledku, že o jej opravnom prostriedku nebude meritórne rozhodnuté.“
Rozsudok Krajského súdu Žilina podľa nášho názoru priniesol zaujímavý pohľad na vnímanie nemajetkovej ujmy, ako aj na určovanie výšky náhrady škody pri obetiach trestných činov sexuálneho násilia a znásilnenia.
zdroj: rozsudok KS Žilina, sp.zn. 10Co/68/2020 zo dňa 31. 3. 2021
