Slobodný prístup k mnohým základným ľudským právam a slobodám vyplývajúcich tak z najvyšších národných právnych noriem, ako aj medzinárodných zmlúv, môže niekedy spôsobiť v demokratickom zriadení kolíziu týchto práv. Čím viac slobôd a oprávnení obyvateľom danej krajiny právny systém poskytuje, tým existuje väčšia šanca, že sa rôzne práva prameniace najmä z náboženského presvedčenia a oblasti sexuálnych alebo iných menšín, dostanú do sporu. Inak tomu nebolo ani v zaujímavých prípadoch odmietnutia poskytnutia služby nábožensky založeným majiteľom podniku voči osobám homosexuálnej orientácie.
Treba podotknúť, že ide o dva prípady spravujúce sa rôznymi právnymi systémami. V prvom prípade ide o vec Masterpiece Cakeshop vs. Colorado Civil Rights Commision (rozsudok zo dňa 4. júna 2018, číslo 16 – 111) spravujúce sa anglo-americkým právom, známym aj ako Common law. Druhý prípad sa týkal veci Lee vs. Ashers Baking Co ( Rozsudok zo dňa 10.októbra 2018 UKSC. 49), pričom táto problematika sa dostala až pred Európsky súd pre ľuské práva.
V oboch týchto prípadoch majitelia pekární odmietli poskytnúť službu zákazníkovi v podobe vyhotovenia zákusku na želanie. Dôvod ich odmietavého postoja spočíval v náboženskom presvedčení majiteľov podnikov. Zákazníci totiž vyžadovali na zákusok vyobrazenie tématiky podporujúcej homosexuálne manželstvá, čo bolo v rozpore s náboženským názorom pekárov.
Masterpiece Cakeshop vs. Colorado Civil Rights Commision
Vo veci Masterpiece Cakeshop vs. Colorado Civil Rights Commision podali žalobu páni Craig a Mullins proti Masterpiece Cakeshop. V júli 2012 navštívili žalobcovia Charlie Craig a David Mullins pekáreň Petitioner Masterpiece Cakeshop v Colorade, aby požiadali jej majiteľa, žalovaného Jacka Phillipsa, aby vytvoril tortu pre ich svadbu, pričom sa jednalo o sobáš osôb rovnakého pohlavia. Phillips ich žiadosť odmietol s vysvetlením, že pre svoje kresťanské presvedčenie im neurobí svadobnú tortu na mieru, ale že im rád predá akékoľvek iné pečivo. Pán Phillips toto konanie dôvodil tým, že je praktizujúci kresťan a je ním už približne 35 rokov. Informoval ich, že Masterpiece Cakeshop nevytváral torty pre svadby osôb rovnakého pohlavia kvôli jeho náboženskému cíteniu a pretože štát Colorado neuzákonil manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Páni Craig a Mullins podali antidiskriminačnú žalobu proti Masterpiece Cakeshop na Colorado Civil Rights Commision (Komisia pre občianske práva), pričom tvrdili, že ich pekáreň diskriminovala kvôli ich sexuálnej orientácii. Takéto konanie podľa žaloby malo byť v rozpore s Coloradskym antidiskriminačným zákonom známym ako CADA. Podľa tohto zákona je diskriminačné odopierať komukoľvek plný a rovnaký pôžitok z jedla a služieb, miesta verejného ubytovania a iné na základe chránených vlastností, akými sú sexuálna orientácia, pohlavie, rod a iné. Po vyšetrovaní Colorado Civil Rights Division dospela k záveru, že tvrdenia Craiga a Mullinsa zakladajú dôvodné podozrenie pre diskriminačné konanie zo strany pekárne. Na základe tohto zistenia Craig a Mullins, ako aj kancelária generálneho prokurátora v Colorade, podali na Úrad správnych súdov žalobu, v ktorej tvrdili, že Masterpiece Cakeshop porušil CADA. V tomto spore rozhodoval sudca správneho práva (Administrative Law Judge), ktorý uznal pekáreň vinnou z porušenia antidiskriminačnej normy. Súd nariadil Masterpiece Cakeshop, aby prijala nápravné opatrenia, akými sú vykonanie úprav firemnej politiky a školenia zamestnancov a aby sa zabezpečil súlad firemných pravidiel s CADA a uložil mu povinnosť počas nasledujúcich dvoch rokov predkladať správy o dokumentovaní nápravy.
Masterpiece Cakeshop sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala na coloradský odvolací súd (Colorado Court of Appeals) v roku 2015, ktorý ich odvolanie zamietol. Neuznal ich argumenty, že zo strany pekárne nešlo o diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, ale právo slobodne vykonávať svoje náboženské vierovyznanie. Súd tiež zamietol tvrdenie Masterpiece Cakeshop, že súd porušil jej práva podľa prvého dodatku tým, že ju prinútil vyrábať torty pre svadby osôb rovnakého pohlavia, a teda akceptovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia, nehľadiac na ich náboženské presvedčenie. Rovnako ich odvolanie zamietol aj Najvyšší súd v štáte Colorado, s rovnakým odôvodnením ako štátne orgány nižšej inštancie.
Majiteľ pekárne pán Phillips sa preto obrátil na Najvyšší súd v USA (Supreme court of the United States) so žiadosťou o prejednanie, a tento mu v roku 2017 vyhovel. Najvyšší súd rozhodol v prospech pána Phillipsa, ktorý poukazoval na jeho právo odmietnuť homosexuálne sobáše ako jeho náboženské právo, a rovnako na jeho právo na slobodu prejavu a slobodu vyznávania náboženstva. Rovnako poukazoval na obdobný prípad, kde Komisia rozhodla, že cukrár môže odmietnuť objednávku na zákusok, ktorý bol namierený proti homosexuálnej komunite. Súd ďalej poukazoval na fakt, že takto príliš násilný výklad CADA môže byť v konečnom dôsledku diskriminačný pre pána Phillipsa, ked CADA takýmto výkladom zákona zasahovala do práva na slobodu slova pána Phillipsa a kritizovala ho za jeho náboženské presvedčenie. V neposlednom rade súd poukázal aj na možnosť pánov Craiga a Mullinsa objednať si zákusok s homosexuálnym motívom v inom pekárstve, kde im bolo vyhovené, a teda podľa názoru súdu neboli žalobcovia diskriminovaní, nakoľko mali prístup k rovnakým službám a tovarom ako heterosexuálne páry.
Lee vs. Ashers Baking Co
V prípade britského občana pána Garetha Leeho ide o veľmi podobný prípad. Pán Lee je aktivista za práva sexuálnych menšín s homosexuálnou orientáciou. V roku 2014 požiadal kresťanskú pekáreň Ashers Bakery sídliacu v Belfaste, aby mu vyhotovila zákusok na zákazku s nápisom „Podporte homosexuálne manželstvá“. Takúto žiadosť pekáreň odmietla, pretože majitelia McArthurovci ako praktizujúci kresťania odmietajú sobáše homosexuálnych párov. Pán Lee sa preto obrátil na Komisiu pre rovnosť (The Equality Commisiton of Northen Ireland), ktorá podporila jeho snahu podať žalobu z dôvodu porušenia niekoľkých ustanovení zákona o rovnosti (Equality act) a zákona o férovom zaobchádzaní a zamestnávaní (FETO). V žalobe tvrdil, že bola voči nemu uplatnená priama aj nepriama diskriminácia na základe sexuálnej orientácie, náboženského presvedčenia a politického názoru. Súd zaoberajúci sa touto žalobou (District court of Northern Ireland) uznal, že išlo o diskrimináciu zo strany pekárne vo všetkých troch bodoch a priznal pánovi Leemu odškodné v hodnote 500 libier.
Ashers Bakery podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na odvolací súd (Court of Appeal), ktorý toto odvolanie doručil aj generálnemu prokurátorovi, ktorý sa stal účastníkom konania. Dňa 24. októbra 2016 odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu nižšej inštancie s tým, že pán Lee sa stal objektom priamej diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a že nie je potrebné vykladať zákon o rovnosti tak, aby zohľadňovali práva McArthurovcov podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Žalovaní McArthurovci sa preto odvolali na Najvyšší súd Severného Írska (Supreme Court of Northern Ireland). V odvolaní McArthurovci tvrdili, že prípad sa netýkal odmietnutia poskytnúť tovar zákazníkovi z dôvodu sexuálnej orientácie, ale že ho odmietli na základe sloganu podporujúceho homosexuálne manželstvá. Neodmietli teda osobu, ale výrobok, resp. slogan, a že takéto konanie nezakladá priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.
Najvyšší súd Severného Írska vyhovel žalovaným McArthurovcom a zrušil rozhodnutia súdov nižších inštancií. Rovnako ako v USA, aj tu súd dospel k názoru, že nemožno vnútroštátnu úpravu týkajúcu sa diskriminácie vykladať v takom zmysle, že zakazuje podnikateľom odmietnuť podporu nejakého politického odkazu. V tomto prípade nevidel diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, nakoľko pekáreň zamestnávala homosexuálneho zamestnanca, a nebolo preukázané, aby sa k nemu akokoľvek diskriminačne správali. Súd poznamenal, že nápis na torte, aj keď úzko súvisel so sexuálnou orientáciu pána Leeho, mal hlavne politický motív. McArthurovci by teda rovnako odmietli aj heterosexuálneho jedinca so žiadosťou o zákusok s rovnakým motívom, a to z dôvodu ich náboženského presvedčenia. Navyše, pekáreň bola ochotná poskytnúť svoje služby v inej podobe, čo pán Lee odmietol.
Súd považoval za vhodné zvážiť aj vplyv práv McArthurovcov podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach na význam a účinok FETO. Súd poznamenal, že práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania sú chránené článkom 9 Dohovoru a právo na slobodu prejavu je chránené článkom 10 Dohovoru. Súd poznamenal, že právo na slobodu prejavu zahŕňa právo neyjadriť názor. Tu sa od pekárov požadovalo, aby vyrobili tortu, ktorá by od nich vyžadovala vyjadrenie odkazu, s ktorým hlboko nesúhlasili. Súd preto dospel k záveru, že FETO by sa nemalo čítať ani uplatňovať tak, aby prinútilo poskytovateľov tovarov, zariadení a služieb, aby vyjadrili správu, s ktorou nesúhlasia, pokiaľ sa nepreukáže, že to je opodstatnené.
V dodatku rozhodnutia súd vzal na vedomie nedávny rozsudok Najvyššieho súdu USA vo veci Masterpiece Cakeshop vs. Colorado Civil Rights Commission, a snažil sa odlíšiť skutkový stav tohto prípadu od prejednávaného. Súd dospel k záveru, že dôležitým posolstvom z prípadu Masterpiece Bakery je, že existuje jasný rozdiel medzi odmietnutím vyrobiť tortu s konkrétnym odkazom pre každého zákazníka, ktorý chce takúto tortu, a odmietnutím vyrobiť tortu pre konkrétneho zákazníka, ktorý výrobok požaduje, kvôli vlastnostiam tohto zákazníka.
Pán Lee sa po tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. Ten však jeho stažnosť pod sp. zn. Lee vs. UK (sťažnosť č. 18860/19) zamietol z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal pred vnútroštátnymi súdmi všetky možnosti nápravy a ochrany jeho práv vyplývajúce z Dohovoru. Takýmto rozhodnutím teda súd konštatoval, že zástupcovia sťažovateľov by mali v prvom rade uplatňovať práva z Dohovoru na vnútroštátnych súdoch. To by znamenalo, že vnútroštátne súdy by sa viac orientovali na uplatňovanie práv z Dohovoru a zároveň by Európsky súd pre ľudské práva uplatňoval väčsie právomoci nad obsahom práv na vnútroštátnej úrovni.
Aj tieto rozsudky potvrdzujú, že aj keď ide o rozdielne právne systémy, základné ľudské práva v nich súdy posudzovali rovnako. Právo nebyť diskriminovaný sa totiž nevzťahuje iba na jednu stranu a jednu orientáciu či presvedčenie, ale musí vyvažovať záujmy všetkých žúčastnených. Hoci sa môže zdať, že došlo k ukráteniu práv jedného zo sťažovateľov na úkor druhého, vždy je treba mať na pamäti, že svoje práva môže osoba uplatňovať iba po hranice práv druhej osoby.
