Peňažná pokuta však nepredstavuje jediný postih pre vodiča motorového vozidla alebo jeho držiteľa či prevádzkovateľa. Najmä vo väčších mestách, v ktorých je problém nájsť voľné parkovacie miesto, vodiči častokrát zaparkujú svoje vozidlá v rozpore so zákonom. Pre nemožnosť vybavenia veci na mieste a tiež skutočnosť, že takto odparkované vozidlo spravidla tvorí aj prekážku cestnej premávky, mestský policajt nariadi odstránenie motorového vozidla (tzv. odťah).
Odstránenie vozidla tak predstavuje ďalší, podstatne závažnejší, zásah do práv vodiča (držiteľa vozidla), spočívajúci v dočasnej nemožnosti držať a užívať motorové vozidlo.
Právomoc mestského policajta nariadiť odstránenie vozidla však považujeme za spornú, na čo sa budeme snažiť poukázať v tomto článku.
Mestská polícia má výrazne obmedzenú právomoc v cestnej premávke, avšak je oprávnená objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho
- z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, nízkoemisná zóna, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,
- zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.
pričom uvedené priestupky je oprávnená aj prejednať v blokovom konaní.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o cestnej premávke môže policajt rozhodnúť o odstránení vozidla, ak
- tvorí prekážku cestnej premávky,
- je na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené,
- je bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky,
- ide o vozidlo uvedené v ustanovení § 25 zákona o cestnej premávke (predmetné ustanovenie upravuje zákaz zastavenia a státia).
Zákon o cestnej premávke má však pod pojmom „policajt“ na mysli iba štátneho policajta, čo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. k) zákona o cestnej premávke, ktoré predmetný pojem používa ako skratku v súvislosti s príslušníkom Policajného zboru.
Ani výkladom sa nemožno dopracovať k tomu, že zákonodarca uvedeným pojmom mal na mysli štátneho aj mestského policajta; v opačnom prípade by sme dospeli k nesprávnemu záveru, že všetky oprávnenia policajta uvedené v zákone o cestnej premávke môžu popri príslušníkoch Policajného zboru vykonávať aj mestskí policajti (napr. zadržanie vodičského preukazu, zakázať jazdu, kontrolovať doklady, kontrolovať technickú spôsobilosť a pod.).
V praxi sa však možno stretnúť s prípadmi, kedy aj mestský policajt nariadi odstránenie vozidla, opierajúc svoje oprávnenie o ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona o cestnej premávke.
Z uvedeného ustanovenia (§ 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke) vyplýva, že aj správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
- na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
- na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené,
- bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.
Správu pozemných komunikácii vykonáva obec, resp. mesto (alebo ňou na tento účel založená alebo zriadená právnická osoba), pokiaľ ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce a o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce. Mestský policajt je príslušníkom poriadkového útvaru obce.
Obce vykonávajú miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií ako prenesený výkon štátnej správy.
Dovolíme si však poukázať na rozdiel medzi ustanovením § 43 ods. 4 a ods. 5 zákona o cestnej premávke. Kým v odseku 5 sa policajtovi (príslušníkovi Policajného zboru) priznáva oprávnenie rozhodnúť o odstránení vozidla a o tom, kto ho odstráni, odsek 4 umožňuje správcovi cesty (teda aj obci alebo mestu) „iba“ odstrániť vozidlo.
Z predmetného ustanovenia teda priamo a jednoznačne nevyplýva, že by správca cesty (mesto / obec) bol oprávnený aj rozhodnúť o odstránení motorového vozidla. Môže však vozidlo odstrániť, teda uskutočniť samotný technický úkon (napr. naloženie vozidla a jeho odťah na vyhradené parkovisko).
Už len táto skutočnosť vnáša pochybnosti do rozhodovania mestského policajta (resp. mesta ako takého) o odstránení vozidla, pričom ide o príslušníka poriadkového útvaru správcu cesty.
Ak by sme aj pripustili záver, že samotnému odstráneniu vozidla (ako to má na mysli ustanovenie § 43 ods. 4 zákona o cestnej premávke) nepriamo vždy musí (logicky)
predchádzať aj rozhodnutie o jeho odstránení a toto je oprávnený vykonať správca cesty (teda v tejto časti by len bolo znenie zákona nedôsledné), máme za to, že mestský policajt by ani v takom prípade nebol oprávnený rozhodnúť o odstránení vozidla.
Ako už je uvedené vyššie, správcom vymedzených komunikácií je aj obec, pričom mestská polícia je poriadkovým útvarom obce. Správa komunikácie môže spočívať aj tom, že správca (v tomto prípade mesto / obec) odstraňuje z nej vozidlá, ktoré tvoria prekážku cestnej premávky alebo sú zaparkované inak v rozpore so zákonom. Týmto spôsobom správca zabezpečuje napríklad plynulosť premávky, eliminuje vznik potenciálneho ohrozenia či poruchy a pod..
Obec alebo mesto môže za účelom správy komunikácií zriadiť alebo založiť právnickú osobu [ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1962 Zb.]. Predmetné ustanovenie v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 zákona o obecnej polícii[1] môže navádzať k tomu, že mestská polícia je oprávnená rozhodovať o odstránení vozidla, nakoľko sa jedná o poriadkový útvar zriadený všeobecne záväzným nariadením obce.
S takýmto záverom sa však celkom nestotožňujeme, a to ani v prípade, že by mesto vo všeobecne záväznom nariadení, prípadne iný orgán obce (napr. starosta) v dokumentoch upravujúcich mestskú políciu a jej právomoci, oprávnenie mestského policajta rozhodnúť o odstránení vozidla zakotvilo.
V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že mestská polícia je poriadkový útvar obce, a nie právnická osoba. Ktorú osobu možno považovať za právnickú ustanovuje Občiansky zákonník v ustanovení § 18 ods. 2.[2] Mestská polícia medzi ne zaradená nie je, pričom mestská polícia nemá ani právnu subjektivitu.
Zároveň poukazujeme na to, že právnická osoba musí byť zriadená alebo založená práve na účel správy komunikácii, čo nezahŕňa len odstraňovanie vozidiel stojacich alebo zastavených v rozpore so zákonom, ale všetky činnosti zamerané na dosiahnutie a udržanie určitého usporiadania predmetu správy, teda napríklad zabezpečovanie zjazdnosti komunikácie, odstraňovanie snehu, posýpanie, umiesťovanie dopravných značiek a pod.
Na uvedený účel však mesto nezriaďuje mestskú políciu, pretože tá má svoj účel vyjadrený v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o obecnej polícii, podľa ktorého obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.
Účel mestskej polície, ako poriadkového útvaru obce bez právnej subjektivity, teda vyplýva priamo zo zákona, a je ním najmä zabezpečovanie obecných vecí verejného poriadku a ochrany životného prostredia v obci.
V tejto súvislosti nie je jednoznačná ani rozhodovacia činnosť súdov, keď na jednej strane právomoc mestského policajta rozhodnúť o odstránení vozidla uznávajú, na druhej strane, v niektorých rozhodnutiach túto činnosť považujú za nezákonnú.
Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 04.10.2016, sp. zn. 5Co/851/2014 dospel k záveru, že pokiaľ je príslušník mestskej polície zamestnancom správcu komunikácie (mesta), jeho úkony treba považovať za úkony samotného správcu.[3]
Niektoré mestá a obce oprávnenia mestského policajta rozhodnúť o odstránení vozidla upravujú vo všeobecne záväzných nariadeniach, uzneseniach obecného zastupiteľstva, štatútu mestskej polície, rozhodnutí starostu / primátora alebo iných dokumentov, pričom poukazujú napr. na ustanovenie § 2 ods. 1[4] alebo § 3 ods. 2[5] zákona o obecnej polícii. O správnosti uvedeného postupu rozhodol aj Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 23C/58/2008, v ktorom súd uviedol, že oprávnenie mestskej polície na výkon tohto odťahu vyplývalo z poverenia obce – mesta Košice v zmysle § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii s poukazom na uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Košice, ktorým bola mestská polícia aktivizovaná.
V inom rozhodnutí Krajský súd Bratislava (5Co/13/2013) uviedol, že poverenie udelené starostom mestskej polícii, aby zabezpečila výkon rozhodovania o odstránení vozidiel je právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu absentuje.[6] Podobne rozhodol aj Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 28.11.2012 vo veci 4C/62/2011, keď podľa jeho názoru vydaniu poverenia (starostu) bránila zákonná úprava úloh mestskej polície, vyplývajúca z ustanovenia § 3, § 8 až § 12 zákona o obecnej polícii. Medzi týmito úlohami nie je uvedené rozhodovanie o odstránení vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky.
S argumentáciou súdov, ktoré považujú oprávnenie mestského policajta rozhodnúť o odstránení vozidla za súladné so zákonom, sa nestotožňujeme z viacerých dôvodov.
V prvom rade tieto závery pomerne zľahčujú činnosť mestskej polície, pretože žiadny zákon neupravuje oprávnenie mestského policajta rozhodovať o odstránení vozidla.
Ak by sme k právomoci mestskej polície pristupovali formálne, len s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o obecnej polícii, teda že mesto by prostredníctvom uznesení zastupiteľstva alebo rozhodnutí primátora kedykoľvek a akokoľvek rozširovalo škálu oprávnení mestského policajta, mohlo by sa potom jednoducho stať, že by mesto upravilo svojmu poriadkovému útvaru napr. oprávnenie na prehliadku motorového vozidla, na osobnú prehliadku pri výkone činnosti, oprávnenie merať rýchlosť a pod..
Poukazujeme tiež na to, že predmetné ustanovenie (§ 2 ods. 1 zákona o obecnej polícii) hovorí o tom, že mestská polícia „...plní úlohy vyplývajúce...“, z čoho podľa nášho názoru vyplýva, že v rámci VZN, uznesení zastupiteľstva alebo rozhodnutí primátora mesta ide o stanovenie úlohy (resp. konkrétnych cieľov), a nie aj prostriedkov (oprávnení), ako tieto ciele dosahovať, pretože tie sú stanovené právnymi predpismi (napr. zákon o obecnej polícii) a nemožno ich rozširovať inak, než zákonom.
Ústavný súd SR[7] konštatoval, že zákonom o obecnej polícii sa taxatívne vymedzujú oprávnenia obecnej polície. Taxatívne sa vymedzujú aj donucovacie prostriedky, ktoré obecná polícia môže použiť pri plnení svojich úloh. Bez výslovného splnomocnenia v zákone obec ako právnická osoba nemôže vlastným rozhodnutím prevziať úlohy štátnej správy, ani svojmu poriadkovému útvaru zveriť oprávnenia, ktoré sa podľa zákona priznávajú štátnym subjektom.
V nadväznosti na uvedené potom možno dospieť aj k záveru, že ani ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii nie je spôsobilé priznať mestskému policajtovi oprávnenie rozhodnúť o odstránení vozidla, pretože žiadny zákon neustanovuje takúto právomoc. Preto ju (právomoc rozhodovať o odstránení vozidla) obec nemôže svojmu poriadkovému útvaru ani priznať.
S rozhodnutiami akceptujúcimi právomoc mestskej polície nariadiť odstránenie vozidla sa nestotožňujeme ani z dôvodu, že hoci ide o poriadkový útvar obce, ktorý je jej neoddeliteľnou súčasťou, táto skutočnosť ešte neznamená, že môže byť na ňu starostom alebo zastupiteľstvom prenesená táto právomoc. Krajský súd Bratislava vo veci 3Co/337/2012 uviedol, že zákon č. 315/1996 Z. z. (dnes zákon č. 8/2009 Z. z.) neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta ako správcu komunikácie je oprávnená odstrániť vozidlo ani nevylučuje žiadnu z nich.
V tejto súvislosti opakovane zdôrazňujeme, že mestská polícia má osobitnú zákonnú úpravu, ktorá vymedzuje úlohy, činnosť a oprávnenia mestského policajta, pričom v zmysle nálezu Ústavného súdu SR tieto oprávnenia nemôžu byť rozširované inak ako zákonom. Preto nie je dôvodné poukazovať na to, že zákon neurčuje zložku mesta, ktorá by mala byť oprávnená rozhodovať o odstránení vozidla, pretože zákon zároveň nepočíta s tým, že by to mala byť mestská polícia.
Podstatným je tiež fakt, že správa pozemných komunikácií, do ktorej možno zahrnúť aj odstraňovanie vozidiel, je preneseným výkonom štátnej správy[8], teda mesto (mestskí policajti) v tejto súvislosti môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Keďže zákon nedovoľuje (absentuje takéto oprávnenie) mestskému policajtovi rozhodnúť o odstránení vozidla, nemôže ísť o činnosť súladnú so zákonom.
Ak by sme rozhodnutie Krajského súdu Bratislava 3Co/337/2012 považovali za vecne správne, ad absurdum môžeme potom tvrdiť, že mestská polícia môže na základe rozhodnutia primátora plniť úlohy aj vo veci ochrany spotrebiteľa alebo na úseku sociálnej pomoci. Tieto úlohy obce totiž vyplývajú z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. i) a písm. p) zákona o obecnom zriadení, a rovnako nevyplýva, ktorý konkrétny útvar obce má tieto úlohy plniť.
Nemožno potom akceptovať ani argument, že úkony mestského policajta, ako zamestnanca mesta, sú úkonmi samotného mesta pri správe pozemných komunikácií, pretože potom by mestský policajt mohol vykonávať akékoľvek úkony vo všetkých oblastiach, v ktorých má mesto zverenú pôsobnosť s odôvodnením, že ide vlastne o úkony samotného mesta.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa s niektorými rozhodnutiami nestotožňujeme, je skutočnosť, že rozhodnutie o odstránení vozidla je vážnym zásahom do základných práv, konkrétne práva držať a užívať majetok (vozidlo). Domnievame sa, že na takýto zásah musí byť mestský policajt splnomocnený zákonom, a nie rozhodnutím primátora či zastupiteľstva.
Na to, aby mohol štátny policajt rozhodnúť o odstránení vozidla, musel zákonodarca toto oprávnenie výslovne uviesť do zákona (ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o cestnej premávke), preto nevidíme žiadny logický ani zákonný dôvod pre to, aby mestský policajt toto oprávnenie odvodzoval iba od právnych aktov samosprávy, a nie aj od zákona.
Z vyššie uvedených dôvodom sa domnievame, že mestský policajt za súčasnej právnej úpravy nie je oprávnený rozhodnúť o odstránení vozidla.
Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.[9]
Hoci je mestská polícia útvarom obce, tento útvar má osobitnú zákonnú úpravu, v ktorej sú zakotvené aj oprávnenia mestských policajtov, pričom bez výslovného zákonného zmocnenia podľa nášho názoru mestský policajt nemôže rozhodnúť o odstránení vozidla.
Považujeme preto za vhodné a potrebné, aby zákonodarca výslovne do zákona (či už o obecnej polícii alebo o cestnej premávke) uviedol oprávnenie mestského policajta rozhodnúť o odstránení vozidla (pokiaľ má teda záujem predmetné oprávnenie mestského policajta regulovať), čím sa nastolí stav právnej istoty a odstráni sa aj nejednotná rozhodovacia prax súdov. V opačnom prípade bude potrebné takéto rozhodnutia mestských policajtov považovať za nezákonné a rozhodnutia súdov v tejto súvislosti za nepredvídateľné.
Na záver by sme si dovolili poukázať na niektoré skutočnosti vyplývajúce zo zákona a súdnej praxe v súvislosti s odstraňovaním vozidiel správcom cesty.
Mesto alebo obec môže správu vykonávať iba na prejazdných úsekoch ciest v ich vlastníctve, a na miestnych alebo účelových komunikáciách, ktoré vlastní. To znamená, že mesto nebude oprávnené nariadiť odstránenie vozidla z pozemnej komunikácie, na ktorej nevykonáva správu. Je totiž bežným javom, že cez mesto alebo obec vedie cesta II. alebo III. triedy, ktorá je vo vlastníctve samosprávneho kraja. Na týchto cestách vykonáva správu samosprávny kraj alebo právnická osoba ním na tento účel založená alebo zriadená. Obdobne to platí aj v prípade diaľnice alebo rýchlostnej cesty vedúcej cez obec.
Mesto môže odstrániť iba vozidlo stojace na ceste (vrátane chodníka), ktorú spravuje, teda ak by bolo vozidlo v rozpore so zákonom odparkované na verejne prístupnej zeleni, nemôže mesto nariadiť odstránenie tohto vozidla. Štátny policajt však rozhodnúť o odstránení aj takto stojaceho vozidla môže [ustanovenie § 43 ods. 5 s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke].
Samotný technický úkon, ktorým je odtiahnutie vozidla, nemôže vykonať súkromná spoločnosť, resp. podnikateľský subjekt, pretože odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov.
Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla).[10] Súdy SR preto zamietajú žaloby súkromných spoločností, ktoré si uplatňujú na súde pohľadávky spočívajúce v nákladoch vynaložených v súvislosti s odťahom vozidla.[11]
