Viacerí považujú kauzu nebankoviek za jeden z najväčších podvodov v ére samostatného Slovenska, najmä kvôli skutočnosti, že “krach” Horizontu a BMG Investu mal pripraviť takmer 170 000 klientov spolu o 478 miliónov eur, čo predstavuje v starej mene 14,45 miliardy korún.
Trestné konanie
Už vo februári 2002 polícia obvinila majiteľov Horizontu a BMG z trestného činu podvodu, porušovania záväzných pravidiel v hospodárskom styku a z neoprávneného podnikania. Po pravdepodobne rozsiahlom vyšetrovaní, vtedy ešte Špeciálny súd v roku 2007 odsúdil Majského na 12 rokov väzenia, Brtvu na 11 rokov a Pachingera na 10. Najvyšší súd však pomerne rýchlo rozsudky ešte v tom istom roku zrušil a vec vrátil na Špeciálny súd. V tomto roku ten istý súd odsúdil na 11,5 roka aj pôvodného majiteľa Horizontu a BMG - Fruniho aj jeho spoločníka Františka Matíka. Ďalší spoločník - Marián Šebeščák dostal 7 rokov.
Najnovšie rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu
Už po druhýkrát sa dostal spis v tejto veci na stôl Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, tentokrát opäť uznal obžalovaným vinu avšak oproti pôvodnému rozhodnutiu uložil miernejšie tresty.
Trest odňatia slobody na deväť rokov v 3. nápravnovýchovnej skupine dostali Jozef Majský a Dávid Brtva. Ďalší obžalovaný Patrik Pachinger dostal sedem rokov.
Obžalovaní sa s najväčšiu pravdepodobnosťou odvolajú a vec opäť poputuje na Najvyšší súd. Napriek tomu, že sa po rokoch blíži ku koncu, stále je otázne - čo sa stane s viac ako 170 000 poškodenými klientmi?
Je riešením zákon o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov?
Napriek tomu, že aj predseda vlády v minulosti sľúbil odškodnenie klientov nebankoviek posledný pokus v podobe návrhu zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov bol neúspešný.
Okrem iného Dôvodová správa tohto návrhu obsahovala aj skutočnosť, že:
- „Hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň čiastočne odškodniť ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie, a následne utrpeli ujmu, ktorá spočíva v tom, že im po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel (odhliadnuc od výnosov), ktorý do takéhoto nebankového subjektu vložili.”
Dôvodová správa uvádza aj, že Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektoch vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 miliárd slovenských korún, t.j. 230 miliónov eur. Verejnoprávne médiá zarobili na propagácii tohto podnikania viac ako 8 miliónov eur (250 miliónov slovenských korún).
Pohľadávky za 1,6 miliardy eur
Na záver uvádzame čísla, ktoré uviedol denník Pravda, ktorý napísal, že v roku 2010 sa konkurzy na nebankovky skončili, pričom spolu až 209 000 veriteľov si uplatnilo pohľadávky za 1,6 miliardy eur. Len pri Horizonte sa z konkurzu získalo 14 miliónov eur a nároky veriteľov boli 348,5 milióna eur. (zdroj: Pravda)
