Prísnejšia kontrola potravín
Prvým z predložených návrhov zákonov je novela zákona o potravinách, ktorú Národnej rade predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V tomto prípade ide o zosúladenie platnej právnej úpravy s legislatívou EÚ v oblasti úradnej kontroly potravín.
Na základe novely sú orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva splnomocnené určiť hraničné kontrolné stanice, prostredníctvom ktorých budú kontrolované potraviny dovezené do EÚ z tretích krajín.
Ďalšou zmenou je rozšírenie právomoci Ministerstva zdravotníctva SR a pod neho spadajúcich orgánov v oblasti kontroly potravín rastlinného pôvodu a potravín s chráneným označením.
Okrem oblastí, ktoré si vyžadujú zmenu kvôli súladu s právnymi predpismi EÚ novela prináša aj riešenie niektorých problémov z aplikačnej praxe. Medzi ne patria nedostatky v oznamovaní príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín, spôsob poverovania akreditovaných laboratórií na analýzu vzoriek pri kontrole potravín a mnohé ďalšie.
Zákon sa nachádza v prvom čítaní a bude sa o ňom rokovať na septembrovej schôdzi NRSR.
Pritvrdenie sankcií za zatajovanie majetku
Ďalším návrhom je novela zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorú prekladajú poslanci NR SR. Zákon má zabrániť korupčnému konaniu, ktoré pri tom súčasnom nie je dostatočne zamedzené.
Cieľom tohto návrhu je zabezpečenie efektívnejšieho odhaľovania zatajených či nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku, a následne odobratie takýchto príjmov spôsobom v súlade s Ústavou SR.
Konanie, kedy správca dane môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu vyzvať konkrétnu osobu na preukázanie pôvodu svojich príjmov by nemalo skončiť len pri dodatočnom zdanení nepriznanej alebo nezdanenej čiastky, ale podľa návrhu by malo podliehať ďalšej sankcii.
Touto sankciou, ktorú by mal právomoc udeliť samotný správca dane, sú penále z hodnoty takéhoto majetku, a to dokonca v hodnote 60% tohto majetku alebo až 80%, ak by napríklad takýto daňovník neposkytol v procese vyšetrovania súčinnosť.
O návrhu zákona sa bude rokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady.
Nové povinnosti zamestnávateľa počas horúčav
Napriek tomu, že v Legal-shote vám prinášame informácie o zákonoch, o ich návrhoch alebo o schválených zákonoch, dnes vám prinášame aj jednu obzvlášť zaujímavú Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, ktorá je účinná už od 1.8.2019.
Vyhláška hovorí o podmienkach pri práci, ktoré je povinný zabezpečiť zamestnávateľ, najmä keď ide o prácu, pri ktorej dochádza k záťaži teplom alebo chladom. Vyhláška sa vzťahuje aj na obdobia letných horúčav.
Podľa novely pôvodnej vyhlášky je dôležitým predpokladom na zabezpečenie prípustnej hodnoty faktorov, ako teploty pracoviska, konštrukcia budov. Avšak v prípade, že vlastnosti budov, v ktorých sa vykonáva práca nespĺňajú takéto predpoklady, je zamestnávateľ v prípade vysokej alebo naopak nízkej teploty na pracovisku, povinný prijať vo Vyhláške určené opatrenia. Únosná teplota sa určuje podľa konkrétneho energetického výdaja zamestnanca pri práci a je stanovená vo Vyhláške.
V takýchto prípadoch zamestnávateľ pristúpi k opatreniam ako napríklad zmena trvania času práce, posun začiatku pracovnej zmeny, poskytovanie prestávok v práci, striedanie zamestnancov, sprchovanie a ochladzovanie a mnohé ďalšie.
Vyhláška je už účinná, a teda aj takéto opatrenia je nutné zamestnávateľmi poskytnúť a od zamestnávateľov aj žiadať.
