V tomto ohľade je možné poukázať na dve najzásadnejšie zmeny, z ktorých prvá sa týka hranice škody, ktorá musí byť krádežou spôsobená, aby sa vôbec jednalo o trestný čin a druhá sa týka tzv. „horalkových krádeží“, teda opakovaného spáchania priestupku proti majetku v období 12 mesiacov od predošlého priestupku proti majetku.
Trestného činu krádeže sa od 06.08.2024 dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
spôsobí tak malú škodu,
čin spácha vlámaním,
bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, alebo
čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu.
Prisvojením si cudzej veci Trestný zákon naďalej definuje ako odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.[1] Úmysel nakladať ako s vlastnou vecou vyjadruje trvalé odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej oprávnenej osoby, teda nejde len o nakladanie s vecou dočasné (napr. páchateľ by vozidlo na druhý deň vrátil vlastníkovi). O trvalé odňatie veci ide aj v prípade, ak sa páchateľ tejto veci krátko potom, čo ju vzal z dispozície vlastníka, zbaví, napríklad tým, že ju zničí (rozbije telefón), spotrebuje (vypije ukradnutý alkohol), alebo inak znemožní ďalšiu dispozíciu vlastníka s touto vecou (utopí ukradnuté vozidlo v rieke).
Trestný čin krádeže možno spáchať rôznymi spôsobmi, pričom nie vždy sa vyžaduje aj spôsobenie konkrétnej škody. Spôsobenie aspoň malej škody sa vyžaduje, ak nie je prítomná žiadna z okolností podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b) až f) Trestného zákona. Od 06.08.2024 sa za malú škodu považuje suma vyššia ako 700,- EUR, za škodu väčšiu sa považuje škoda prevyšujúca sumu 20.000,- EUR. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.00,- EUR. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650.000,- EUR.
Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci, alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.[2]
Škoda sa teda nebude posudzovať podľa kúpnej ceny veci, za ktorú bola kúpená, ale podľa jej hodnoty v čase spáchania trestného činu. Napríklad notebook, ktorý bol kúpený pred tromi rokmi za sumu 800,- EUR, v čase odňatia z dispozície vlastníka už bude mať nižšiu hodnotu, napr. 400,- EUR alebo menej, ak bude skutok spáchaný v septembri 2024. O trestný čin by tak už nešlo, pokiaľ by nebol trestný čin spáchaný spôsobmi podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b) až d) Trestného zákona.
Novela Trestného zákona tak priniesla výrazné zvýšenie hodnoty škody, ktorá musí byť spôsobená, aby sa jednalo o trestný čin. Treba však dodať, že sa jedná o globálne zvýšenie rozsahu škody v rámci celého Trestného zákona, nie len vo vzťahu k trestnému činu krádeže. Do sumy 700,- EUR sa v súčasnej dobe „zmestí“ v podstate bežný majetok, ktorým disponuje aspoň väčšina obyvateľov, napr. telefóny, notebooky, bicykle, domáce náradie (kosačka, vŕtačka a iné). Ak sa nebude jednať o nové veci, budú mať tieto spravidla hodnotu menšiu ako 700,- EUR, teda páchateľ sa môže trestnoprávnemu postihu vyhnúť.
O trestný čin krádeže však pôjde a to aj po dni 06.08.2024, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
- čin spácha vlámaním,
Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily, alebo ľsťou.[3]
O vlámanie pôjde najčastejšie do domu alebo na dvor, ktorý je oplotený ako súčasť rodinného domu a vstupná brána je zatvorená, prípadne aj uzamknutá. O vlámanie však nepôjde, ak páchateľ napríklad prelezie plot, pretože pri tomto preliezaní ide o silu, ktorú ľudské telo vynakladá pri pohybe.[4]
Vlámať sa možno aj do prevádzky, napr. vypáčením dverí, rozbitím okna alebo odstránenia mreží z okna, ktoré slúžia práve na zabránenie proti vniknutiu.
Pokiaľ bude spáchaný trestný čin krádeže vlámaním, potom pôjde o trestný čin, aj v prípade, ak by škoda nedosiahla sumu 700,- EUR.
- bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.[5]
V tomto prípade je nevyhnutné, aby prvok násilia existoval až po odcudzení veci, teda nie pred krádežou, pretože v takom prípade by sa mohlo jednať o trestný čin lúpeže podľa ustanovenia § 188 Trestného zákona.[6] K samotnému násiliu pritom nemusí prísť, postačí hrozba bezprostredného násilia páchateľa, ktorou sa snaží vopred zamedziť odpor poškodenej osoby. Môže ísť o prípad, kedy páchateľ odcudzí bicykel zaparkovaný pred domom, pričom bezprostredne po odcudzení vyjde pred dom vlastník bicykla, ktorého by páchateľ po potyčke zhodil na zem, ak by sa mu bicykel snažil zobrať späť.
Aj za tejto situácie pôjde o trestný čin, hoci by odcudzená vec nemala hodnotu prevyšujúcu 700,- EUR.
- čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
Vec, ktorú má iný pri sebe alebo na sebe, je potrebné vykladať tak, že ide o vec, ktorú má osoba na svojom tele alebo je v jej reálnom priamom dosahu.[7] Pôjde tu najmä o oblečenie, šperky, peniaze, ktoré má poškodený vo vrecku, v taške, kabelke a pod. Pojem pri sebe vyjadruje nielen stav, keď si poškodený drží vec v ruke, ale aj stav, ak si vec odloží vo svojej bezprostrednej blízkosti (napr. zavesenie si kabáta na vešiak pri cestovaní vo vlaku).[8]
O trestný čin sa bude jednať, aj keď takto odcudzená vec nebude mať hodnotu viac ako 700,- EUR.
- takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, alebo
Vecou z úrody z pozemku, ktorí patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu sú poľnohospodárske plodiny, ktoré boli na tomto pozemku vypestované. Takouto plodinou je napríklad cibuľa, zemiaky, repa a iné.
Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patrí poľnohospodárska pôda, teda produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
Lesom sa rozumie ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, organizmy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom. Drevo môže byť odcudzené priamo zo zeme, ktoré bolo napríklad vypilované či spadnuté v dôsledku poveternostných podmienok, prípadne ho môže páchateľ sám vypíliť.
Ryby sú vodné stavovce dýchajúce žiabrami a kruhoústnice vo všetkých vývojových štádiách a planktonické bezstavovce alebo bentické bezstavovce žijúce vo vode. Rybník je vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou manipulácie s vodnou hladinou a vykonávania pravidelných intenzifikačných opatrení a melioračných opatrení, tvorená hrádzou, loviskom, brehmi, nápustnými objektmi a výpustnými objektmi.[9]
O trestný čin sa vo všetkých prípadoch bude jednať, aj keď hodnota odcudzených vecí (plodín, dreva alebo rýb) nepresiahne sumu 700,- EUR.
- čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu.
Týmto sa má na mysli napr. odber elektriny alebo zemného plynu, ale aj pohonné hmoty, hlasové či dátové služby.[10] Trestný čin môže byť spáchaný napríklad nelegálnym napojením sa na dodávateľskú sieť, napríklad bez elektromeru, plynomeru alebo vodomeru.[11]
Pri tomto trestnom čine je ale potrebné rozlišovať, akým spôsobom sa páchateľ „dostal“ k veci (vode, plynu, elektrike). Vo vyššie naznačenom prípade, kedy sa páchateľ napojí priamo na sieť bez príslušného zariadenia, bez vedomosti dodávateľa, pôjde o trestný čin krádeže. Ak by však páchateľ uviedol dodávateľa do omylu, napríklad neoprávneným zásahom do meracieho zariadenia, ktoré by vykazovalo nižšiu spotrebu, potom sa môže jednať o trestný čin podvodu.
Pre úplnosť uvádzame, že aj v tomto prípade postačí spôsobenie menšej škody ako je 700,- EUR (iba ak by išlo o krádež).
Aj od dňa 06.08.2024 je teda možné spáchať trestný čin krádeže aj bez toho, aby spôsobená škoda presahovala hranicu 700,- EUR. Hranicou medzi trestným činom a priestupkom bude v tomto prípade materiálny korektív v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (resp. ustanovenia § 95 ods. 2 Trestného zákona pri mladistvom páchateľovi). Ak bude závažnosť trestného činu nepatrná (pri mladistvom malá), nebude sa jednať o trestný čin, aj keby boli naplnené všetky formálne znaky. Môže ísť o situáciu, kedy páchateľ odcudzí z vrecka poškodeného mince v hodnote 2,- EUR, ak páchateľ odcudzí zemiaky o hmotnosti 0,5 kg z poľnohospodárskeho pozemku a pod.
Trestným činom ale už spravidla nebude, ak páchateľ spácha dva priestupky proti majetku v priebehu jedného roka. Do 06.08.2024 platilo, že trestného činu krádeže sa dopustí aj ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Ak páchateľ teda odcudzil tovar z predajne v hodnote 20,- EUR (napr. alkohol), pričom mu bola za to uložená bloková pokuta a znova by sa v priebehu 12 mesiacov dopustil krádeže, kde by škoda bola 25,- EUR, hrozilo mu trestné stíhanie.
Možno uviesť, že trestať podľa Trestného zákona v prípade, ak páchateľ dvakrát v mesiaci ukradne chlieb, čokoládu, klobásu alebo iné potraviny v hodnote pár eur, sa javí ako neprimerané. Na druhej strane, ak by krádeže boli zdrojom obživy alebo privyrobenia si páchateľa, ktorý sa neobmedzuje iba na krádež potravín, trestné stíhanie by bolo namieste (napr. krádeže bicyklov, elektroniky, dámskych kabeliek, náradia, oblečenia a pod.). Pôvodné ustanovenie § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona teda nemuselo byť celkom zrušené, ale mohlo byť upravené tak, že o trestný čin by naďalej išlo v prípade spáchania druhého skutku (krádeže, ktorá by sama o sebe bola priestupkom) v priebehu 12 mesiacov od spáchania iného priestupku proti majetku, ak by sa presiahla určitá hranica škody v prípade druhého skutku, napr. viac ako 331,- EUR bez ohľadu na výšku škody v prípade prvého priestupku, prípadne by táto výška škody mohla byť viazaná na minimálnu mzdu v čase spáchania druhého skutku (napr. škoda vo výške 40% alebo 50% z minimálnej mzdy). Druhý skutok by teda sám o sebe nebol trestným činom, ale vzhľadom na recidívu v spojitosti s výškou škody by sa za trestný čin považoval.
V nadväznosti na to treba poznamenať, že aj v súčasnosti (po 06.08.2024) páchateľ, ktorý si krádežou privyrába na živobytie, môže byť trestne stíhaný pre trestný čin, hoci v jednotlivom prípade škoda nepresiahne sumu 700,- EUR a nepôjde o ani jeden z prípadov podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b) až f) Trestného zákona. Podstatné je, aby všetky samostatné krádeže spájala objektívna ako aj subjektívna súvislosť.[12] V takom prípade sa môže jednať o pokračovací trestný čin, aj keby čiastkové útoky nedosahovali škodu 700,- EUR (jednotlivo) a teda samé o sebe by sa javili ako priestupkom (v súhrne však musia presahovať sumu 700,- EUR).
Objektívna súvislosť je daná časom, spôsobom a predmetom útoku páchateľa, napr. páchateľ pravidelne dvakrát do mesiaca navštevuje obchodné domy s domácim náradím, kde vždy ukradne jeden kus náradia (kladivo, motorovú pílu, vŕtačku), ktorý zabalí do tašky. Subjektívna súvislosť je daná predovšetkým jednotiacim zámerom páchateľa. Spočíva v tom, že jednotlivé útoky, z ktorých každý naplňuje znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jediným a tým istým zámerom v tom zmysle, že páchateľ už od začiatku zamýšľa aspoň v najhrubších obrysoch i ďalšie útoky a že po objektívnej stránke sa tieto jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru.[13]
Najvyšší súd SR v zjednocujúcom stanovisku Tpj 57/2017 k tomu uviedol, že nie je relevantné, aká je výška škody alebo rozsahu činu pri ktoromkoľvek čiastkovom útoku, ale až pri ich finálnom súčte. Od tejto okolnosti závisí, či vôbec pôjde o (pokračovací) trestný čin a ak áno, či pôjde o jeho posúdenie v rámci len základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty, resp. v ktorom jej odseku - podľa výšky škody, alebo rozsahu činu.
Ak by teda páchateľ v nami naznačenom prípade jednotlivým útokom spôsobil škodu približne 100,- EUR, tak po siedmych takýchto útokoch by mohol byť trestne stíhaný, hoci jednotlivá krádež tovaru by nedosahovala sumu požadovanú Trestným zákonom. V tomto smere je ale významné, aby za jednotlivé krádeže nebol pokutovaný blokovou pokutou, pretože tým sa jednotlivá čiastková krádež vylučuje spod pokračovacieho trestného činu pre zákaz dvojitého postihu.
