Sťažnosť
Podanou ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia okresného súdu, nakoľko mala zato, že je v rozpore s jej právom na spravodlivý proces, zaručeným Ústavou ČR a Listiny. Navrhovateľom v konaní pred okresným súdom bola Vojenská nemocnica Olomouc, ktorá sa podanou žalobou od odporkyne domáhala zaplatenia finančnej čiastky vo výške 2.500 Kč, za pobyt v záchytnej stanici. Na základe žiadosti bola sťažovateľka oslobodená od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Okresný súd mal totižto za preukázané, že odporkyňa je dlhodobo nezamestnaná, poberala dávky sociálnej podpory a dávky pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň bola osobou s duševným postihnutím a jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. V danom uznesení okresný súd konštatoval, že v prípade odporkyňe je dôvod pre oslobodnenie od súdnych poplatkov zvlášť daný. Okresný súd sťažovateľku, napriek týmto skutočnostiam zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy, ako aj k náhrade trov konania, bez náležitého odôvodnenia. Proti rozshodnutiu nebolo možné podať odvolanie. Pre uvedené sa sťažovateľke javilo napadnuté rozhodnutie nepredvídateľné a protiústavné.
Formalizmus v rozhodnutiach súdov?
Na úvod ústavný súd uviedol, že nielen napadnuté rozhodnutie bolo vydané v bagateľnej veci, ale aj náhrada nákladov konania, ku ktorej sťažovateľku okresný súd zaviazal, je bagateľná. Napriek tomu, že z jeho konštatntej judikatúry vyplýva, že v týchto veciach je podanie ústavnej stažnosti vylúčené, pre dôvody na strane sťažovateľky sa touto zaoberal a dospel k záveru, že podaná ústavná sťažnosť je dôvodná. Aj keď predmetné konanie spadá do kategórie bagateľných vecí, vo vzťahu k sťažovateľke o bagateľnej veci nie je možné hovoriť. Okresné súdy by mali aj ohľadne náhrady nákladov konania prihliadať na všetky súvislosti danej právnej veci. Nepovažoval za správny postup okresného súdu, keď najskôr sťažovateľku oslobodil od zaplatenia súdneho poplatku a potom ju napriek jej celkovej nepriaznivej, nielen finančnej ale aj životnej situácii zaviazal k zaplateniu trov konania.
Aj základné právo osoby zdravotne postihnutej, môže byť za určitých podmienok porušené, v tomto konkrétnom prípade išlo o právo a spravodlivý proces. Súd jej uložil povinnosť zaplatiť okrem žalovanej sumy aj náklady konania navrhovateľa, bez náležitého zdôvodnenia tohto postupu a zhodnotenia predmetnej situácie. Ústavný súd ČR zdôraznil, že práve v prípadoch, kedy je žalobcom napr. nemocnica, ako v tomto, ktorá môže dosiahnuť zaplatenie regulačného poplatku aj iným spôsobom ako súdnou cestou, uviedol aj, že hlavne, nie je úplne na mieste, keď sa v takomto konaní dá zastupovať advokátom, práve vzhľadom na postavenie odporcu. Samozrejme uvedené podmienky je potrebné skúmať v každej konkrétnej právnej veci jednotlivo a je nevyhnutné dať bokom prílišný formalizmus. Rozsudok okresného súdu preto zrušil. V tejto právnej veci vydal nasledovnú právnu vetu:
„Účastní-li se soudního řízení osoba se zdravotním postižením – podobně jako jiná osoba náležející do skupiny zranitelných osob (děti, cizinci atd.) –, a to zejména pokud se v řízení jedná o její práva či povinnosti, jsou obecné soudy povinny zpozornět a zvlášť dbát na to, aby tato osoba mohla v řízení plně uplatnit svá práva stejně jako jiní účastníci řízení. Přitom je třeba samozřejmě přihlížet k charakteru postižení konkrétní dotčené osoby a podle toho přijmout případná kompenzační opatření. V případě osob s duševním postižením tak kupříkladu minimálním přiměřeným opatřením zpravidla bude ustanovení zástupce pro řízení z řad advokátů, tak aby byla náležitě zajištěna ochrana jejich práv.“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I. ÚS 2933/15, z 2. Marca 2016).
