Koľko stojí zmena priezviska?

Koľko stojí zmena priezviska na Slovensku? Prečítajte si, koľko stojí zmena priezviska a mena a aké dokumenty k tomu potrebujete.

Nadobúdanie či určovanie mena a priezviska, ako aj ich zmenu, upravuje zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku (zákon o mene a priezvisku). V zmysle tohto zákona musí mať meno aj priezvisko každý. Meno sa určuje podľa dohody rodičov, a ak k nej nepríde, určuje ho rozhodnutím súd. Každý môže mať najviac tri mená. Priezvisko získava dieťa pri narodení, pričom buď získa spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z rodičov, podľa ich dohody, ak spoločné priezvisko nemajú. Zákon o mene a priezvisku ďalej upravuje aj určovanie priezviska v situáciách, kedy dôjde napríklad k rozvodu po narodení, k zapretiu otcovstva, či v prípade, kedy nie je známy ani jeden z rodičov.

Keďže v živote môžu nastať rôzne faktory, ktoré vedia podnietiť človeka k zmene jeho mena alebo priezviska, napríklad manželstvo, zmena pohlavia, či antipatie k jeho vlastnému menu, zákon o mene a priezvisku upravuje situácie, v ktorých možno zmenu mena a priezviska povoliť. Takisto rozlišuje prípady, kedy nie je potrebné na zmenu mena či priezviska povolenie.

Zmena mena

Príslušný okresný úrad môže povoliť zmenu mena v prípade, že ide o hanlivé meno, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, ako to stanovuje § 6 ods. 1 zákona o mene a priezvisku. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje, takže je primárne na žiadateľovi, aby si dostatočne odôvodnil, prečo žiada o zmenu mena a následne tieto dôvody s ohľadom na konkrétny prípad posudzuje príslušný okresný úrad, ktorý rozhodne, či takúto zmenu povolí. Pri zmene z dôvodu hanlivého mena či dôvodov osobitného zreteľa sa teda vyžaduje povolenie príslušného okresného úradu.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona o mene a priezvisku príslušný okresný úrad vždy povolí zmenu mena v prípade, ak je žiadateľ občan Slovenskej republiky a zároveň aj občan iného štátu, a zmenou chce dosiahnuť meno v takom tvare, ktorý bude v súlade s právnym poriadkom či tradíciou tohto iného štátu. Ak teda ide o zmenu slovenského mena na cudzojazyčný ekvivalent, alebo cudzojazyčného mena na slovenský ekvivalent, povolenie sa podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o mene a priezvisku nevyžaduje.

Osoba môže taktiež požiadať o zmenu mena podľa § 6 ods. 6 zákona o mene a priezvisku v prípade, že u nej prebieha zmena pohlavia, pričom v takomto prípade jej okresný úrad povolí používanie neutrálneho mena. Na takúto zmenu je však potrebné potvrdenie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom prebieha liečba k zmene pohlavia. Na samotnú zmenu mena z dôvodu zmeny pohlavia už nie je potrebné povolenie príslušného okresného úradu.

Nakoniec je možné zmeniť meno dieťaťa po tom, ako dôjde k jeho právoplatnému osvojeniu. Na takúto zmenu sa rovnako nevyžaduje povolenie v zmysle § 7 ods. 1 zákona o mene a priezvisku. Takúto zmenu (alebo určenie ďalšieho mena osvojencovi) je však s poukazom na § 12 ods. 1 zákona o mene a priezvisku potrebné vykonať do 6 mesiacov odkedy nadobudne rozhodnutie o osvojení právoplatnosť. Pokiaľ ide o osvojené dieťa staršie ako 15 rokov, na takúto zmenu je potrebný jeho písomný súhlas s podpisom, ktorú je úradne osvedčený.