Vykonanie osobnej prehliadky predstavuje závažný zásah do základných práv a slobôd prehliadanej osoby, a to najmä do jej osobnostnej sféry, ktorý osoba vníma rozhodne citlivejšie a intenzívnejšie, ako napríklad vykonanie prehliadky pozemku. V zmysle článku 16 ods. 1 Ústavy SR je nedotknuteľnosť osoby a jej slobody zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Legitimita zásahu štátu do práva na súkromie vyplýva z čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Podľa tohto ustanovenia môže štát prostredníctvom svojich orgánov zasiahnuť do práva na súkromie iba vtedy, ak je to v záujme štátu kvôli ochrane národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzaniu nepokojov a zločinnosti, a v záujme spoločnosti kvôli ochrane zdravia alebo morálky, zabezpečeniu hospodárskeho blahobytu krajiny alebo v záujme jednotlivca na ochranu jeho práv a slobôd.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pri posudzovaní legality skúma, či opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva na súkromie zodpovedá legitímnemu cieľu trestného konania, ktorým je v trestnom konaní zistenie a usvedčenie páchateľov trestnej činnosti a ich potrestanie vydaním spravodlivého rozhodnutia. Proporcionalita zásahu do práva na ochranu súkromia musí byť dodržaná aj výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímneho cieľa. Základným kritériom pri posudzovaní proporcionality zásahu štátu je jeho nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti. Štát má pri výbere prostriedkov, ktorými chce dosiahnuť legitímny cieľ, možnosť uplatniť voľnú úvahu, pričom je limitovaný tým, že zásah do práva na súkromie vykoná len vtedy, keď je to nevyhnutné a v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. Štát sa nemôže legitímne dovolávať všeobecnej nevyhnutnosti ako dôvodu na obmedzenie práv a slobôd jednotlivca. Posudzovanie proporcionality je vždy individuálne vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a podmienky jednotlivých štátov.
Osobná prehliadka
Osobná prehliadka je primárne upravená v piatom oddiele Trestného poriadku v ustanoveniach § 99, § 102, § 105 a § 106. Ide o typický zaisťovací úkon, ktorým sa zaisťuje vec dôležitá pre trestné konanie. Osobnú prehliadku v trestnom konaní možno vykonať s cieľom zaistiť vec dôležitú pre trestné konanie alebo chrániť život, resp. zdravie v súvislosti s obmedzením osobnej slobody určitej osoby. Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Takúto prehliadku bez príkazu alebo súhlasu môže policajt vykonať len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Predmetný inštitút nie je možné aplikovať voči páchateľovi priestupku. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku u zadržanej osoby.
Dôvodom pre vykonanie osobnej prehliadky je dôvodné podozrenie, že osoba, na ktorej má byť osobná prehliadka vykonaná, má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie. Nariadenie osobnej prehliadky a jej výkon je teda spojený s dôvodným podozrením, ktoré musí byť dostatočne určité, odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami zistenými v trestnom konaní.
U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby. Účel je bezpečnostný, teda odvrátenie nebezpečenstva, ktoré neznesie odklad. Tzv. bezpečnostnú prehliadku nemusí vzhľadom na jej bezprostrednú povahu vykonávať osoba rovnakého pohlavia. Ak pri vykonávaní služobného zákroku a následnej bezpečnostnej prehliadke vznikne dôvodné podozrenie, že táto osoba sa dopustila trestného činu a má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je potrebné postupovať v zmysle ustanovení Trestného poriadku, akými sú vydanie veci a odňatie veci. Samozrejme, povinnosť vydať vec nemá obvinený, pretože obvinený nemá povinnosť poskytovať dôkazy vo svoj neprospech. Obvinený k tomu nemôže byť donucovaný ani poriadkovou pokutou. Vec, po odmietnutí vydať ju dobrovoľne, môže byť obvinenému odňatá.
Pokiaľ ide o výkon osobnej prehliadky, zákon upravuje ďalšiu nevyhnutnú podmienku ich výkonu, ktorou je účasť, resp. pribratie nezúčastnenej osoby. Nezúčastnenou osobou je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Orgán vykonávajúci prehliadku musí preukázať svoje oprávnenie na výkon prehliadky. Uvedené sa preukazuje predložením príslušného príkazu na prehliadku. Zároveň sa príslušný orgán preukazuje služobným preukazom, odznakom alebo oznámením o príslušnosti k polícii. Osobnú prehliadku vykoná vždy osoba rovnakého pohlavia. Požiadavka rovnakého pohlavia sa vyžaduje z etických, psychologických a zdravotných dôvodov. V prípade transrodových ľudí je rozhodujúce pohlavie uvádzané v oficiálnych dokumentoch napr. v občianskom preukaze, cestovnom pase.
Ak v rámci trestného konania došlo k vykonaniu osobnej prehliadky bez zákonného predpokladu, t. j. v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, potom dôkaz získaný týmto spôsobom je dôkazom nezákonným, ktorý nie je možné v trestnom konaní použiť.
Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov alebo prehliadka pozemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné podobné úkony alebo vstup do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť. Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon prehliadky, alebo iná osoba neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. Odporom dotknutej osoby sa rozumie fyzický odpor osoby, voči ktorej úkon smeruje. Prostriedky spôsobu prekonania odporu by mali byť adekvátne a primerané tomu, aby postačili na prekonanie odporu
Bezpečnostná prehliadka
Trestno-procesné ustanovenia Trestného poriadku umožňujú vykonať prehliadku u osoby zadržanej, zatknutej alebo u osoby, ktorá sa berie do väzby. Toto ustanovenie by malo byť využívané v prípadoch odhaľovania, preverovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Naproti tomu bezpečnostná prehliadka v zmysle zákona o Policajnom zbore je nástrojom, resp. prostriedkom ochrany policajta. Vykonáva sa z bezpečnostného dôvodu, jej účelom nie je zaobstarať dôkaz pre trestné konanie. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona o policajnom zbore, policajt je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň, a ak ju má, odňať ju.
Bezpečnostnú prehliadku je možné vykonať len pri služobnom zákroku. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Zákonným predpokladom vykonania služobného zákroku policajtom je skutočnosť, že sa pácha trestný čin alebo priestupok, alebo je dané dôvodné podozrenie z jeho páchania. Existencia dôvodného podozrenia z páchania trestného činu, ktorá by policajtov oprávňovala vykonať služobný zákrok, musí byť kvalifikovane preukázaná (Najvyšší súd SR, sp, zn. 4Tdo/92/2016). Podkladmi pre nadobudnutie dôvodného podozrenia môžu byť vlastné pozorovanie, oznámenie tretej osoby či predchádzajúce poznatky policajných orgánov.
Je v rozpore so zákonom, ak príslušník Policajného zboru vyzýva osobu, ktorá sa mu len zdá z nejakého subjektívneho dôvodu podozrivá a nepácha trestnú činnosť, vyložiť veci, ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti. Uvedené je podstatné aj preto, že zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa nielen právo nevypovedať, ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu. V tejto súvislosti možno poukázať na judikatúru ESĽP, ktorý judikoval, že ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudok vo veci Heaney a Mcguinness v. Írsko z roku 2000).
Bežný občan sa s týmito inštitútmi môže v praxi najčastejšie stretnúť pri podozrení na drobnú majetkovú kriminalitu v nákupných centrách. Príslušníci súkromnej bezpečnostnej služby zvyknú pri subjektívnom pocite, že došlo k spáchaniu trestného činu napr. krádeže, vykonávať prehliadku podozrivých osôb v priestoroch obchodov. Tu je potrebné poukázať na dôležitú skutočnosť, že takýto postup nie je možný vykonať voči páchateľovi priestupku. Často krát aj v prípadoch krádeží vecí v predajni páchateľom požadovaná škoda nenapĺňa kritérium ani malej škody požadovanej Trestným zákonom pri trestnom čine krádeže. Nepôjde teda o trestný čin ale priestupok, a prípadný postup pracovníkov bezpečnostnej služby pri prehliadke páchateľa by bol v takom prípade nezákonný, a teda aj získaný dôkaz v podobe ukradnutej veci z takejto prehliadky by musel byť považovaný za nezákonný a nepoužiteľný v prípadnom trestnom konaní.
