Kamerové systémy sú v dnešnej dobe pomerne bežným spôsobom ochrany majetku. Aj takéto bezpečnostné opatrenie však podlieha istým reguláciám, ktoré musia byť dodržané pri jeho použití. Úpravu týchto povinností nachádzame primárne v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (GDPR), ako aj v zákone č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Nemožno však opomenúť náhľad na túto problematiku aj z hľadiska občianskeho práva, konkrétne ochrany osobnosti, či z hľadiska trestného práva a použitia takéhoto záznamu ako dôkazu. Nižšie sa však zameriame primárne na rovinu ochrany osobných údajov.
CHRÁNENÉ OSOBNÉ ÚDAJE
Kamerové záznamy ako také v predmete úpravy GDPR nenájdeme, keďže osobné údaje definuje všeobecne čl. 4 ods. 1 GDPR ako
“akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby”.
Táto pomerne široká definícia osobných údajov a osoby, ktorej sa týkajú, rozhodne zahŕňa aj vizuálnu podobu osoby, aj keď nehovorí o audiovizuálnych záznamoch.
Je však potrebné vziať do úvahy vecnú pôsobnosť GDPR upravenú v čl. 2, keďže v zmysle ods. 2 písm. c) uvedeného ustanovenia sa toto nariadenie nevzťahuje na také spracúvanie osobných údajov, ktoré je vykonávané fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti. Tejto výnimke sa bližšie venoval aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí, v ktorom vyslovil, že ak kamerový systém konštantné natáča a ukladá osobné údaje a zároveň sníma, hoci aj čiastočne, verejné priestranstvo, a teda smeruje mimo súkromnej sféry tej osoby, ktorá údaje spracúva, nemožno takúto situáciu zaradiť pod uvedenú výnimku.
Inými slovami, ak bude osoba snímať kamerou svoju dom so záhradou, situácia bude spadať pod túto výnimku, a tým pádom mu z GDPR nevyplývajú ďalšie povinnosti. Uvedené platí samozrejme za predpokladu, že ide o súkromný pozemok a nemá v dome napríklad kanceláriu. Ak by však jeho kamera smerovala čo i len sčasti na susedný pozemok, alebo na verejné priestranstvo (napr. cesta pred domom), nebolo by to už možné zaradiť pod uvedenú výnimku.
ZÁKONNOSŤ SPRACÚVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV
Pre zákonnosť spracúvania osobných údajov v situáciách, ktoré nepokrýva výnimka v čl. 2 ods. 1 písm. c) GDPR, je potrebné nazrieť do ďalších ustanovení tohto nariadenia upravujúce predpoklady, ktoré musia byť splnené. Skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod pre legálne spracúvanie osobných údajov, nachádzame v čl. 6 GDPR, pričom pre prípad kamerového systému na dome bude najpríznačnejší dôvod podľa ods. 1 písm. f) uvedeného ustanovenia. Ide konkrétne o spracúvanie na účely oprávnených záujmov sledovaných prevádzkovateľom, alebo treťou stranou. Ak by teda šlo o kamerový systém nainštalovaný za účelom ochrany majetku pred krádežou či vlámaním, mohli by sme hovoriť o oprávnenom záujme na spracúvanie takýchto údajov.
GDPR naznačuje v takýchto prípadoch určité povinnosti, ktoré musia byť splnené pri monitorovaní (čl. 12 a nasl. GDPR). Európsky výbor pre ochranu údajov sa tejto otázke, ako aj celkovému spracúvaniu osobných údajov cez videozariadenia venuje v o svojich Usmerneniach 3/2019 o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom videozariadení (Usmernenia). Uvádza, že pri videozaznamenávaní musia byť prítomné určité značky uvádzajúce najdôležitejšie informácie pre dotknutú osobu, pričom ďalšie povinné údaje môžu byť poskytnuté inými prostriedkami. Odkazuje na čl. 12 ods. 7 GDPR, v ktorom sa uvádza, že potrebné informácie možno poskytnúť v kombinácii so štandardizovanými ikonami, pričom prehľad zamýšľaného spracúvania musí byť viditeľný, jasný a zrozumiteľný. Teda tabuľa oznamujúca, že ide o monitorovaný objekt, musí byť umiestnená na viditeľnom mieste a obsahovať najdôležitejšie informácie o účeloch spracúvania, totožnosti prevádzkovateľa, existencii práv dotknutej osoby, ako aj o najväčších vplyvoch spracúvania.
Zvyšné informácie by taktiež mali byť sprístupnené na ľahko dostupnom mieste, napríklad na plagáte, pričom vyššie uvedená tabuľa musí na tieto informácie odkazovať. Vítané je taktiež napríklad uviesť informácie do digitálneho zdroja, ktorý bude prístupný pomocou QR kódu. Jedným z vhodných spôsobov je aj uvedenie linku na webovú adresu, či telefónne číslo, na ktoré je možné pre poskytnutie týchto informácií zavolať. Všetky informácie, ktoré je potrebné poskytnúť pri spracúvaní osobných údajov bez súhlasu danej osoby nachádzame uvedené v čl. 13 GDPR.
Vyššie sme sa zamerali na aspekty kamerových systémov z pohľadu ochrany osobných údajov a GDPR. Ako sme už naznačili, existujú však aj rôzne iné spôsoby nahliadania na túto problematiku, a to napríklad v súvislosti s ochranou osobnosti v rámci Občianskeho zákonníka, či v rámci trestného práva.
