Kamera na dome dnes už nevyvoláva prekvapenie – pre mnohých predstavuje bežný nástroj ochrany majetku či zvýšenia pocitu bezpečia. Aj takéto bezpečnostné opatrenie však podlieha istým reguláciám, ktoré musia byť dodržané pri jeho použití. Úpravu týchto povinností nachádzame primárne v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (GDPR), ako aj v zákone č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Nemožno však opomenúť náhľad na túto problematiku aj z hľadiska občianskeho práva, konkrétne ochrany osobnosti, či z hľadiska trestného práva a použitia takéhoto záznamu ako dôkazu. Nižšie sa však zameriame primárne na rovinu ochrany osobných údajov.
Chránené osobné údaje
Kamerové záznamy ako také v predmete úpravy GDPR nenájdeme, keďže osobné údaje definuje všeobecne čl. 4 ods. 1 GDPR ako
”akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby; identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby”.
Táto pomerne široká definícia osobných údajov a osoby, ktorej sa týkajú, rozhodne zahŕňa aj vizuálnu podobu osoby, aj keď nehovorí o audiovizuálnych záznamoch.
Je však potrebné vziať do úvahy vecnú pôsobnosť GDPR upravenú v čl. 2, keďže v zmysle ods. 2 písm. c) uvedeného ustanovenia sa toto nariadenie nevzťahuje na také spracúvanie osobných údajov, ktoré je vykonávané fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti. Tejto výnimke sa bližšie venoval aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí, v ktorom vyslovil, že ak kamerový systém konštantné natáča a ukladá osobné údaje a zároveň sníma, hoci aj čiastočne, verejné priestranstvo, a teda smeruje mimo súkromnej sféry tej osoby, ktorá údaje spracúva, nemožno takúto situáciu zaradiť pod uvedenú výnimku.
Inými slovami, ak bude osoba snímať kamerou svoju dom so záhradou, situácia bude spadať pod túto výnimku, a tým pádom mu z GDPR nevyplývajú ďalšie povinnosti. Uvedené platí samozrejme za predpokladu, že ide o súkromný pozemok a nemá v dome napríklad kanceláriu. Ak by však jeho kamera smerovala čo i len sčasti na susedný pozemok, alebo na verejné priestranstvo (napr. cesta pred domom), nebolo by to už možné zaradiť pod uvedenú výnimku.
