V „čokoládovej vojne“ o zlatého zajačika vyhral Lindt
Výrobca známej švajčiarskej čokolády Lindt & Sprüngli uspel v súdnom spore proti spoločnosti Lidl. Na súd sa obrátil z dôvodu, že Lidl vyrábal čokoládové zajace v zlatom obale, ktoré boli zameniteľné so zajacmi Lindt, čím malo dôjsť k porušeniu práv z ochrannej známky. Výrobca čokolády Lindt predložil súdom prieskumy, ktoré preukázali, že jeho zlatý zajačik je verejnosti dobre známy.
Švajčiarsky súd v Lausanne rozhodol, že Lidl vo Švajčiarsku už nesmie tento ani podobné výrobky predávať, nakoľko je možné si tento výrobok zameniť s čokoládovými zajacmi z dielne Lindt. Okrem toho súd nariadil Lidlu aby čokoládové zajace, ktoré už boli vyrobené, zlikvidoval. Podľa súdu je rozhodnutie o zlikvidovaní Lidl zajacov primerané, najmä preto, že to nevyhnutne neznamená, že čokoláda ako taká musí byť zničená. Podľa súdu môže byť roztopená a použitá opäť, v inom produkte.
Zlatý zajačik nebol predmetom sporu prvý krát. Lindt požiadal o ochrannú známku na trojrozmerný tvar svojho zajačika v roku 2000, udelená bola v nasledujúcom roku. Otázka, či čokoládový zajačik môže mať ochrannú známku, sa následne dostala pred Európsky súdny dvor.
Rodičia nezvestnej Madeleine McCannovej neuspeli pred ESĽP
Rodičia dievčatka Madeleine Mccannovej, ktorá zmizla v roku 2007 v Portugalsku, neuspeli na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP). Sťažovali sa na rozhodnutie portugalského najvyššieho súdu, ktorý im nepriznal odškodné za výroky portugalského vyšetrovateľa Goncala Amarala. Ten vo svojej knihe tvrdil, že rodičia utajili úmrtie dcéry a následne tvrdili, že ju neznámy páchateľ uniesol z hotelovej izby.
Súd v Lisabone v roku 2015 priznal rodičom Madeleine odškodné vo výške pol milióna eur, odvolací aj najvyšší súd toto rozhodnutie zrušili. Z toho dôvodu sa rozhodli obrátiť na ESĽP s tým, že portugalské súdy porušili ich právo na spravodlivý proces a právo na rešpektovanie súkromného a rodinné života. Tvrdili taktiež, že výroky vyšetrovateľa poškodili ich dobrú povesť a odmietajú akúkoľvek účasť na zmiznutí dcéry.
ESĽP uviedol, že rodičia McCannovi boli verejnosti známi už pred vydaním spornej knihy a ich povesť tak mohla utrpieť ešte predtým, a to v roku 2007, kedy boli v prípade zmiznutia dcéry vyšetrovaní ako podozriví.
(Ne)povolenie eutanázie
Český Najvyšší súd sa zaoberal otázkou, či možno povoliť eutanáziu len na základe Listiny základních práv a svobod (Listina) napriek tomu, že občiansky ani trestný zákonník eutanáziu nepripúšťajú.
S touto otázkou sa na súd obrátil muž, ktorý má nezvratne poškodenú chrbticu. Na súdoch neuspel so žiadosťou o súhlas s podaním smrtiacej dávky liekov. Kvôli poškodeniu chrbtice má muž poškodené dolné končatiny, trpí bolesťami a prognóza jeho stavu smeruje k zhoršovaniu. Svoj život považuje za nedôstojný a preto sa žalobou domáhal povolenia eutanázie. Podľa jeho názoru právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 10 Listiny v sebe obsahuje aj právo na dôstojnú smrť.
Okresný aj krajský súd žalobu zamietli s jednoduchým odôvodnením, že eutanázia v podmienkach ČR nie je povolená a upozornili, že to, čoho sa žalobca domáhal, vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Krajský súd okrem toho poukázal aj na nedotknuteľnosť človeka, ktorá vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale aj zo samotnej Listiny.
Dovolanie Najvyšší súd prijal a vrátil vec na rozhodnutie prvostupňovému súdu. Podľa najvyššieho súdu totiž zo žaloby nie je dostatočne zrejmé, čoho sa žalobca domáha a to z dôvodu, že pojem eutanázia nie je dostatočne jednoznačný. Podľa súdu z tohto pojmu bez ďalšieho upresnenia nie je zrejmý zásah, ktorý má byť na základe súhlasu súdu vykonaný. V žalobe má byť preto podrobne a jasne napísané, aký konkrétny zásah a spôsob má byť predmetom súdneho rozhodnutia.
Vrátenie daru pre porušenie dobrých mravov
V predmetnom prípade sa dovolateľka obrátila na Najvyšší súd SR (NS) s otázkou, či sa darca môže úspešne domáhať vrátenia daru, ak konanie, ktoré má zakladať hrubé porušenie dobrých mravov zo strany darcu, je len reakciou na správanie sa darcu voči obdarovanému, ktorý sa sám správa v rozpore s dobrými mravmi.
Krajský súd ako odvolací sa s touto otázkou podľa NS vysporiadal nesprávne – podľa druhostupňového súdu ak nebola žalovaná v manželstve spokojná, mala vec riešiť napr. podaním návrhu na rozvod manželstva a až potom nadväzovať inú známosť. Pokiaľ tak však urobila počas trvania manželstva, išlo podľa odvolacieho súdu so zreteľom na zákon o rodine o správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré oprávňovali žalobcu k jednostrannému úkonu vrátenia daru.
Dovolateľka namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces, ktoré spočívalo v absolútnom nedostatku a neexistencii odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu vo vzťahu k námietkam žalovanej.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Dovolací súd však na doplnenie uvádza, že v neposlednom rade treba pripomenúť, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správania obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Zo súdnej praxe vyplynulo (R 111/1998), že
„ak súd v spore o vrátenie daru v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadní výsledky vykonaného dokazovania svedčiace aj proti žalobkyni (darkyni), jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní".
„V danom prípade bolo povinnosťou odvolacieho súdu vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými dovolateľkou v konaní pred odvolacím súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu sa jedná o podstatné a relevantné argumenty súvisiace s prejednávanou vecou a zároveň sú takej povahy, že bez náležitého nevysporiadania sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia, možno dospieť k záveru, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu procesných práv dovolateľky v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“[1]
NS konštatuje, že dovolateľka opodstatnene namietala porušenie jej procesných práv v takej miere, že postupom súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odvolací súd povinný opätovne prejednať a rozhodnúť odvolanie žalovanej, v súlade s náležitosťami odôvodnenia vyplývajúcimi z ustanovenia § 393 ods. 2, 3 CSP rozhodnutie presvedčivo a riadne zdôvodniť.
