(Ne)diskriminácia pri nosení respirátoru
Najvyšší správny súd ČR (NSS) zamietol podnet učiteľky, ktorá bola na základe opatrenia povinná pri výučbe nosiť respirátor, nakoľko nebola očkovaná proti ochoreniu COVID-19.
Učiteľka poukazovala na diskrimináciu, nakoľko jej kolegovia, ktorí zaočkovaní boli, ochranu úst a nosa nosiť nemuseli. Zároveň túto povinnosť pre neočkovaných argumentovala tým, že jej cieľom a účelom bolo prinútiť neočkovaných pedagógov podstúpiť vakcináciu.
NSS uznal argument českého rezortu zdravotníctva, podľa ktorého s cieľom umožniť plnohodnotnú výučbu vyňal z povinnosti nosiť ochranu horných dýchacích ciest pedagógov zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19, nakoľko z hľadiska pravdepodobnosti nákazy a prenosu ide o najmenej rizikovú skupiny. Súd zdôraznil, že povinnosť nosiť respirátor len pre neočkovaných pedagógov má iný legitímny cieľ, než nútiť k dobrovoľnému očkovaniu – skutočným cieľom je ochrana pred nakazením.
Podľa NSS v tomto prípade nešlo o diskriminácia, pretože očkovaní a neočkovaní nie sú z hľadiska ochrany pred ochorením COVID-19 v rovnakom postavení.
zdroj: rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 10 Ao 28/2021 - 36
Online nákup vstupeniek na kultúrne alebo športové podujatia
Súdny dvor špecifikoval v ktorých prípadoch neexistuje právo na odstúpenie od zmluvy.
Rovnako, ako v prípade nákupu priamo od organizátora podujatí, nevzniká nárok na odstúpenie od zmluvy ani v prípade nákupu od sprostredkovateľa, ak by ekonomické riziko z tohto práva vyplynulo organizátorovi.
Kvôli obmedzeniam nemeckých úradov počas pandémie COVID-19 musel byť koncert, ktorý sa mal konať 24. marca 2020 v Brunswicku (Nemecko), zrušený. Spotrebiteľ, ktorý si zakúpil vstupenky na tento koncert online formou od predajcu vstupeniek CTS Eventim, nebol spokojný s poukazom, ktorý mu predajca po zrušení koncertu zaslal. Poukaz bol vydaný organizátorom koncertu a zodpovedal kúpnej cene vstupeniek. Spotrebiteľ však žiadal CTS Eventim, aby mu poukaz spolu s ďalšími nákladmi preplatil.
Okresný súd v Brémach (Nemecko), ktorý pojednáva o žalobe podanej spotrebiteľom, položil Súdnemu dvoru otázku, či spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy uzatvorenej s CTS Eventim podľa Smernice o právach spotrebiteľov[1]. Podľa smernice spotrebiteľ, ktorý uzatvára zmluvu na diaľku s obchodníkom, má vo všeobecnosti určitú lehotu[2] na odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu.
Smernica však inter alia vylučuje právo na odstúpenie od zmluvy v prípade poskytovania služieb súvisiacich s voľnočasovými aktivitami, ak zmluva stanovuje konkrétny termín plnenia. Touto výnimkou má smernica za cieľ chrániť organizátorov voľnočasových aktivít ako napr. kultúrnych alebo športových podujatí proti riziku spojenému s následným sťaženým predajom miesteniek v prípade, ak by bolo možné od zmluvy odstúpiť.
Podľa Súdneho dvora táto výnimka platí aj v prípade CTS Eventim napriek tomu, že nebola organizátorom, ale len sprostredkovateľom predaja vstupeniek.
zdroj: rozsudok Súdneho dvora vo veci C-96/21 CTS Eventim
Prieťahy v reštitučnom konaní
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Kľačanová proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru.
Sťažnosť sa týkala reštitučného konania, ktoré iniciovala právna predchodkyňa sťažovateľky na pozemkovom úrade v decembri 2004 a ktoré stále prebiehalo. Konanie bolo trikrát prerušené, a to pre potrebu doplnenia žiadosti právnou predchodkyňou a po jej úmrtí pre dedičské konanie a dodatočné dedičské konanie. Pred podaním sťažnosti na ESĽP sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou na ústavný súd, ktorý v máji 2018 jej sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci, konštatujúc, že pokiaľ konanie prebieha pred správnym orgánom, musí byť najprv vyčerpaná správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Sťažovateľka sa na ESĽP sťažovala na porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky reštitučného konania, porušenie článku 13 Dohovoru z dôvodu neexistencie účinného prostriedku nápravy a porušenie práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Protokolu č. 1.
ESĽP zamietol námietku vlády SR o nevyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Poukázal na to, že žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako prostriedok nápravy, ktorý má iba preventívny účinok, nemohla sťažovateľke poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie. Okrem toho v čase, keď nadobudli účinnosť legislatívne zmeny týkajúce sa žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa nového Správneho súdneho poriadku, t. j. 1. júla 2016, napadnuté konanie už prebiehalo veľa rokov. Navyše, od sťažovateľky nebolo možné očakávať, že s cieľom získať finančné odškodnenie podá ešte ďalšiu žalobu, a to žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo by ju neprimerane zaťažilo, keďže takéto konanie by potenciálne mohlo prebiehať na niekoľkých stupňoch súdnictva a mohlo by jej spôsobiť ďalšie náklady a výdavky.
ESĽP však súhlasil s vládou, že do úvahy je potrebné vziať obdobia prerušenia reštitučného konania a skutočnosť, že sťažovateľka prispela k jeho dĺžke, keďže neinformovala správny orgán o úmrtí svojej právnej predchodkyne a nepredložila príslušné dedičské rozhodnutia. Podľa ESĽP posudzované obdobie v predmetnom prípade predstavovalo viac než 13 rokov a 3 mesiace pred správnymi orgánmi a jedným stupňom súdnictva. Dospel k záveru, že dĺžka konania bola prehnaná a preto došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Ďalej s odkazom na svoje závery v prípade Balogh a ďalší proti Slovenskej republike konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru. Vzhľadom na konštatovanie porušenia práva sťažovateľky na prejednanie veci v primeranej lehote ESĽP nepovažoval za potrebné osobitne skúmať podstatu sťažnosti podľa článku 1 Protokolu č. 1. Za zistené porušenia ESĽP priznal sťažovateľke spravodlivé zadosťučinenie vo výške 9 100 eur.
zdroj: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3702
