Princíp ne bis in idem a legalizácia výnosov z trestnej činnosti
V predmetnom prípade posudzovanom Najvyšším súdom Českej republiky bol pôvodným trestným činom trestný čin úverového podvodu. Na ten následne nadväzovala legalizácia výnosov z uvedenej trestnej činnosti. Odsúdený bol páchateľom úverových podvodov a rovnako aj páchateľom „prania špinavých peňazí“.
V dovolacom konaní odsúdený namietal, že by mohol byť páchateľom legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ak je zároveň podozrivým zo spáchania trestného činu úverového podvodu. Legalizáciu príjmov považoval za súčasť úverového podvodu ako zdrojového trestného činu a odsúdenie za tzv. „samopranie“ by podľa názoru obvineného porušovalo zásadu ne bis in idem, t. zn. „nie dvakrát v tej istej veci“.
S argumentáciou obvineného Najvyšší súd Českej republiky nesúhlasil. Podľa súdu nemožno uvedené konania posudzovať ako jeden skutok. V tomto prípade ide o novú, nadväzujúcu trestnú činnosť spáchanú novým konaním. Preto sa postihuje pôvodná trestná činnosť, z ktorej výnos pochádza, a nadväzujúca trestná činnosť spočívajúca v zastieraní pôvodu ako viacčinný a teda reálny súbeh dvoch trestných činov. Legalizácia výnosov je samostatným skutkom, ktorý je potrebné potrestať aj v prípade, že sa ho dopustí páchateľ zdrojového trestného činu.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR 5 Tdo 591/2021-403
Maďarsko porušilo právo Únie
Maďarsko ešte v roku 2018 zmenilo niektoré zákony týkajúce sa opatrení proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Prijalo aj také ustanovenia, ktoré zaviedli nový dôvod neprípustnosti žiadostí o azyl a zároveň kvalifikovali organizačnú činnosť vyvíjanú s cieľom umožniť osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené vnútroštátnym právom v oblasti azylu, predložiť žiadosti o azyl ako trestný čin, pričom voči osobám podozrivým zo spáchania takéhoto trestného činu stanovili opatrenia obmedzenia slobody pohybu.
Súdny dvor EÚ rozhodol, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce zo smernice o prijímaní tým, že umožnilo zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú z dôvodu, že žiadateľ prišiel na jeho územie cez štát, v ktorom nie je vystavený prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia alebo v ktorom je zaručený primeraný stupeň ochrany.
Zároveň Súdny dvor EÚ rozhodol, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti plynúce zo smerníc tým, že vo svojom vnútroštátnom práve trestnoprávne postihuje konanie akejkoľvek osoby, ktorá v rámci organizačnej činnosti poskytuje pomoc pri podávaní alebo predkladaní žiadosti o azyl na jeho území, ak je možné bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že táto osoba si bola vedomá toho, že takejto žiadosti nemožno podľa maďarského práva vyhovieť.
Táto právna úprava obmedzuje právo na prístup k žiadateľom o medzinárodnú ochranu a na komunikáciu s nimi a jednak účinnosť práva zaručeného žiadateľom o azyl poradiť sa na vlastné náklady s právnym alebo iným poradcom.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-821/19
Odškodné za neoprávnený zásah do cti
Okresný súd Bratislava III rozhodol o žalobe o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú podal poslanec Ján Benčík (žalobca) proti vydavateľstvu Sofian (žalovaný) a rozhodnutím priznal vydavateľstvu povinnosť zaplatiť v prospech Benčíka odškodné vo výške 33-tisíc eur, 100% náhradu trov konania a tiež povinnosť strpieť, aby žalobca na náklady a v mene žalovaného uverejnil v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku prostredníctvom platenej inzercie správu v slovenskom jazyku, ktorej obsahom bude verejné ospravedlnenie sa žalovaného za neoprávnený zásah do občianskej cti žalobcu.
Vydavateľstvo Sofian je vydavateľom časopisu Zem a vek, ktorého šéfredaktorom je Tibor Eliot Rostas, ktorý spor zapríčinil tým, že v časopise uverejnil článok, ktorým šíri nepravdivé informácie o poslancovi Jánovi Benčíkovi. Ten sa okrem iného venuje aj monitorovaniu a odkrývaniu slovenských extrémistov, neonacistov, konšpirátorov, a tiež žoldnierov, ktorí bojujú v konflikte na východnej Ukrajine na strane proruských separatistov.
Celý spor pramení v uverejnení článku v mesačníku Zem a vek ešte v marci roku 2017 s názvom „Ján Benčík kryje neonacistov a ohrozuje životy slovenských občanov“. V tomto článku sa uvádzalo, že Benčíkové blogy vystavujú cez Denník N životy občanov a novinárov, ktorí sa nachádzajú na území východnej Ukrajiny, v tzv. Doneckej republike, ohrozeniu. Tieto tvrdenia sú podľa žalobcu nepravdivé a ich uverejnením bolo neoprávnene a vážnym spôsobom zasiahnuté do jeho osobnostných práv.
Súd v tejto veci rozhodol kontumačným rozsudkom, t. j. rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a tým pádom boli splnené všetky podmienky pre jeho vydanie v zmysle § 273 Civilného sporového poriadku.
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie súd nepripustil opravné prostriedky, s výnimkou prípadu odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava III., sp. zn.: 61C/35/2017
