Prinášame Vám zaujímavý rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 To 5/2018 zo dňa 7. júna 2018, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu.
Predmetom súdneho konania bolo uznanie viny/neviny obžalovaného z trestného činu podplácania a predovšetkým uloženie trestu povinnej práce napriek skutočnosti, že obžalovaný
- je dlhodobo poberateľom invalidného dôchodku,
- má uznanú pokles pracovnej schopnosti o viac ako 70 percent.
Skutkový stav a rozhodnutie súdu
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu podplácania v zmysle § 333 ods.1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v platnom znení („Trestný zákon“).
Uvedeného trestného činu sa mal dopustiť tým, že dňa 7.marca 2017 poskytol lekárovi v súvislosti so zabezpečením riadnej zdravotnej starostlivosti úplatok vo forme 0,7l fľaše domácej slivovice.
Za uvedený trestný čin Špecializovaný trestný súd uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Prihliadol pritom i na vyhlásenie o vine urobené obžalovaným na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo súdom prijaté.
Špecializovaný trestný súd v súvislosti s druhom uloženého trestu obžalovanému uviedol:
- obžalovaný je na invalidnom dôchodku už 11 rokov,
- v jeho prípade ide o stav remisie a navštevuje lekára už len z dôvodu kontroly,
- trest povinnej práce je viac adresný ako prípadne uložený peňažný trest.
Zároveň mal súd za to, že podľa § 55 ods. 2 Trestného zákona, „trest povinnej práce nemožno uložiť len osobe, ktorá je úplne neschopná pracovať - či už kvôli úplnej práceneschopnosti alebo úplnej invalidite. Obžalovaný je naproti tomu naďalej schopný zárobkovej činnosti, čo plynie z jeho opakovaného vyjadrenia, ako aj zo živnostenského registra.“
Proti tomuto rozsudku podal v prospech obžalovaného odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR („prokurátor“).
Jeho odvolanie smerovalo voči výroku o treste. Uviedol, že obžalovaný je starším onkologickým pacientom, trvale invalidným.
Bez ohľadu na to, že obžalovaný s uloženým trestom súhlasil, je potrebné pri uložení trestu povinnej práce zobrať do úvahy túto skutočnosť. Navrhol preto, aby súd rozsudok vo veci výroku o treste zrušil a sám rozhodol opätovne rozsudkom.
Najvyšší súd SR po preskúmaní doručeného spisového materiálu a ďalších právnych skutočností zhodnotil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Pravidlá ukladania trestu povinnej práce
Podľa § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Podľa § 55 ods. 2 Trestného zákona, trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nasledovné:
- Ustanovenie § 55 ods. 2 Trestného zákona neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu invalidity páchateľa. Preto neobstojí argument špecializovaného trestného súdu, že musí ísť o úplnú invaliditu, nielen čiastočnú. Súčasne neobstojí ani argument, že trest povinnej práce sa viaže na zdravotnú spôsobilosť páchateľa k jeho výkonu.
- Ustanovenie § 55 ods. 2 Trestného zákona neviaže uloženie trestu povinnej práce na zdravotnú spôsobilosť páchateľa k jeho výkonu, ale len na okolnosť jeho dlhodobej práceneschopnosti alebo invalidity (cit. z odôvodnenia rozsudku).
- Súd nie je oprávnený preskúmavať, či napriek preukázanej, a to hoci aj čiastočnej invalidite páchateľa, by tento bol alebo nebol schopný prípadne uložený trest povinnej práce vykonať.
V prípade pochybností o invalidite alebo pracovnej neschopnosti obžalovaného
Zaujímavým faktom v predmetnom súdnom konaní bolo zistenie, že obžalovaný aj napriek tomu, že je invalidným dôchodcom s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70 percent, sa pravidelne zúčastňuje trojtýždňových pracovných turnusov.
K tejto skutočnosti Najvyšší súd SR uviedol, že súd môže požiadať posudkového lekára Sociálnej poisťovne o prehodnotenie poberania invalidného dôchodku a jej záverov vzhľadom na to, že obžalovaný vykonáva montážne práce.
Bez zmeny lekárskych záverov súd však nemá právo polemizovať, či obžalovaný je alebo nie je z hľadiska svojho zdravotného stavu schopný vykonať trest povinnej práce.
Najvyšší súd zhodnotil, že u obžalovaného neboli splnené podmienky uloženia trestu povinnej práce.
Napadnutý rozsudok preto zrušil a sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 200 eur,. V prípade jeho úmyselného zmarenia stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 14 dní.
Záver
Z vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že ustanovenie § 55 ods. 2 Trestného zákona je jasné v tom, že trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
Uloženie trestu povinnej práce neviaže na zdravotnú spôsobilosť páchateľa k jeho výkonu, ale len na okolnosť jeho dlhodobej práceneschopnosti alebo invalidity.
