Meno spolupracujúceho obvineného Bernarda Slobodníka rezonuje v spoločnosti vďaka mnohým medializovaným kauzám, v ktorých vystupuje ako svedok aj proti vysokopostaveným osobám politického života. Okrem pozornosti na jeho usvedčujúce výpovede z titulu bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície verejnosť zaujalo aj jeho nedávne odsúdenie Špecializovaným trestným súdom. Konkrétne trest, aký mu súd vymeral za tri skutky korupcie v podobe prijímania úplatku. Dokopy mal podľa obžaloby prijať na úplatkoch 102-tisíc eur, s ktorými sa potom delil so svojim kolegom policajtom. Za túto trestnú činnosť bol odsúdený na úhrnný podmienečný trest na tri roky so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov. Takéto pomerne výhodné podmienky odsúdenia dosiahol pomocou inštitútu dohody o vine a treste, ktorý sa rozsiahlo využíva pri spolupracujúcich obvinených.
Inštitút dohody o vine a treste bol zavedený do Trestného poriadku ako novinka pri jeho rekodifikácii s účinnosťou od 1. januára 2006. Tento prvok bol dovtedy pre náš právny systém neznámy, a vyskytoval sa najmä v angloamerickom právnom systéme. Účelom zavedenia inštitútu konania o dohode o vine a treste do trestného procesu je prispieť k zjednodušeniu a zefektívneniu trestného konania, k skráteniu dĺžky jeho trvania a súčasne má dôjsť i k odľahčeniu činnosti súdu pri prejednávaní vecí na hlavnom pojednávaní.
Už podľa názvu ide o konsenzuálnu formu riešenia trestnej veci, ktorej podstata spočíva v tom, že obvinený za presne určených podmienok uzná vinu a na základe dohody s prokurátorom súhlasí s navrhnutým trestom. Tým sa obvinený vzdáva svojho práva na prejednanie veci v konaní pred súdom a sudca mu uloží trest bez toho, aby dokazoval jeho vinu.
Priebeh konania dohody o vine a treste
Konanie o dohode o vine a treste má dve etapy. Prvú etapu predstavuje samotné dohodovacie konanie medzi prokurátorom a obvineným v predsúdnom konaní, a druhá etapa prebieha v konaní pred súdom, kedy súd schvaľuje návrh dohody o vine a treste. Na začatie dohodovacieho konania medzi prokurátorom a obvineným musia byť splnené zákonné podmienky. Tie stanovuje ustanovenie § 232 Trestného poriadku a hovorí, že ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať konanie o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu. Konanie o dohode o vine a treste je založené na fakultatívnej báze, pretože je výlučne na rozhodnutí prokurátora, ktorý je v prípravnom konaní pánom sporu, či takéto konanie začne alebo nie, keďže naň nie je právny nárok.
Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný dbať na záujem poškodeného na dohode na náhradu škody. Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd v rozsahu dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste. Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Náležitosti dohody o vine a treste
Samotná dohoda o vine a treste musí obsahovať označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Ďalej musí obsahovať druh, výmeru a spôsob výkonu trestu, rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie. Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania. V prípade uzavretia dohody o vine a treste, prípadne o ďalších výrokoch, prokurátor podá súdu návrh na schválenie tejto dohody.
Samotná dohoda o vine a treste je využívaná nielen ako skrátenie trestného konania, ale najmä ako mimoriadne zníženie trestu zo strany obvinených. Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej.
Konanie o dohode o vine a treste je prípustné za akýkoľvek trestný čin rôznej závažnosti. Vo viacerých mediálnych prípadoch s povahou obzvlášť závažných zločinov prebiehalo v podmienkach Slovenskej republiky konanie o dohode o vine a treste. Sme jednou z mála európskych krajín, kde v tomto smere nejestvuje žiadna limitácia. Od 1. januára 2006 sa dostala do účinnosti vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu č. 619/2005 Z. z. V § 1 tejto vyhlášky sa ustanovujú podmienky a pravidlá postupu prokurátora pri iniciovaní, pri prijatí podnetu obvineného a pri vedení vyjednávania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, aby umožnili skončenie čo najväčšieho počtu trestných vecí v prípravnom konaní dohodou o vine a treste a zároveň poskytovali ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Vyhláška zároveň obsahuje v § 2 definíciu dohody o vine a treste, ktorá je charakterizovaná ako dohoda prokurátora a obvineného, v určitých prípadoch aj poškodeného alebo inej oprávnenej osoby (policajt, zákonný zástupca obvineného, obhajca) o priznaní spáchania skutku, uznaní viny a prijatí trestu obvineným a prípadne aj o ďalších výrokoch (dohoda o upustení od potrestania, dohoda o podmienečnom upustení od potrestania vrátane výchovných opatrení v prípade mladistvých, dohoda o rozsahu a spôsobe náhrady škody, dohoda o uložení ochranného opatrenia).
Vyhláška v § 4 ods. 1 oproti Trestnému poriadku stanovuje okrem podmienok v ňom uvedených na uzavretie dohody o vine a treste aj ďalšie všeobecné podmienky vrátane tých, ktoré má prokurátor zvažovať pri posudzovaní vhodnosti konania o dohode o vine a treste. Ide najmä o ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní iných obvinených, minulosť obvineného, najmä skoršie odsúdenie, povaha a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom obvinenia, prejavená ľútosť a pocit viny obvineného, jeho ochota dobrovoľne prevziať zodpovednosť za svoje konanie, záujem o rýchle a primerané skončenie trestnej veci, verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní na základe obžaloby podanej prokurátorom, dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom.
Spolupráca obvineného pri objasňovaní hlavne korupčných trestných činov alebo organizovaného zločinu, ako i zisťovaní ich páchateľov, je veľmi spoločensky prospešná. Ak takýto spolupracujúci obvinený nespĺňa podmienky na uplatnenie podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, vytvára sa priestor na uzavretie dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom. Vždy je však potrebné zvažovať, v akej miere a za akých podmienok možno dosiahnuť porovnateľný výsledok aj bez spolupráce obvineného.
Alternatívne spôsoby konania, medzi ktoré patrí aj dohoda o vine a treste, značnou mierou prispievajú k zrýchleniu, k zefektívneniu, k zhospodárneniu trestného konania a zároveň k odbremeneniu orgánov činných v trestnom konaní a súdov od rôznych procesných úkonov. Každý prípad, samozrejme, nie je vhodný na vybavenie formou dohody o vine a treste, preto treba vždy dôsledne zvažovať možnosť použitia tohto inštitútu v konkrétnych prípadoch. Keď sú predpoklady na ľahšie vybavenie trestnej veci inými alternatívnymi spôsobmi konania (napr. podmienečným zastavením trestného stíhania, zmierom, trestným rozkazom), treba uprednostniť niektorí z týchto inštitútov. Za predpokladu, že všetko nasvedčuje k tomu, že prípad je vhodný na uplatnenie dohody o vine a treste, orgány činné v trestnom konaní uprednostňujú túto cestu.
