Iniciatíva Za otvorenú justíciu: Ako to vidí sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Peter Paluda

Profil JUDr. Peter Paludu

Doktor Paluda je elitný slovenský sudca, ktorý je aj občianskym aktivistom a sporadicky sa zapája aj do politických aktivít. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského začal pracovať na prokuratúre a postupne sa vypracoval na elitného prokurátora. Veľká zmena v jeho živote nastala v roku 1994, keď bol zvolený za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Za vrchol jeho právnickej kariéry môžeme považovať pôsobenie v štruktúrach Európskej únie v Haagu v rokoch 2004 až 2007, keď pôsobil ako (historicky prvý) zástupca Slovenskej republiky v jednotke pre súdnu spoluprácu EÚ EUROJUST.

V prvom rade je to však dlhoročný sudca Najvyššieho súdu SR, ktorý sa venuje trestnému právu a špecializuje sa najmä na otázky majetkovej kriminality, bezpečnosti a ochrany spoločnosti pred trestnými činmi. Na srdci mu „leží“ najmä osud Najvyššieho súdu SR a slovenskej justície vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu sa stal jedným z organizátorov reformnej iniciatívy Za otvorenú justíciu a neformálnym lídrom skupiny sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorí odmietajú praktiky súčasného predsedu JUDr. Štefana Harabina.

Praktická filozofia práva podľa doktora Paludu

Dr. Paluda zdôrazňuje, že jeho práca nie je preňho len bežným zamestnaním, ale právo je jeho celoživotným poslaním[i]. Možno to znie ako vzletná fráza, ale pre doktora Paludu je aplikácia a realizácia práva a nastoľovanie spravodlivosti (najmä v oblasti trestného práva) životným aj profesijným cieľom. Zdôrazňuje, že takto bol vychovaný už od malička, bol vedený k odporu proti akémukoľvek bezpráviu a nespravodlivosti[ii].

V rozhovore pre časopis Corpus Delicti v roku 2012 sudca Paluda odhalil svoj pohľad na filozofiu práva v praxi: „Právo, zvlášť trestné právo som považoval (a považujem) za nástroj očisty spoločnosti od tých, ktorí nespravodlivosť tvoria. Bez ohľadu na ich postavenie, moc a peniaze.“[iii] Na druhej strane, JUDr. Paluda vyrastal v normalizačných 70-tich rokoch 20. storočia, keď uskutočnenie ideálov spravodlivosti a humánnosti v justícii bolo nerealistické.

Niečo je zhnité v Štáte Dánskom

Odkazy na zneužívanie súdnictva, prokuratúry a tajných služieb za čias reálneho socializmu (keď odporcovia komunistického režimu boli perzekvovaní v politických procesoch pod zámienkou obvinení z „titoizmu“, pravicovej alebo nacionálnej „úchylky“)[iv] nie sú samoúčelné. Ešte aj 80. rokoch, keď Dr. Paluda začínal na prokuratúre (1982)[v], sa najmä trestné právo zneužívalo na politickú a spoločenskú likvidáciu skutočných aj domnelých protivníkov a väznice boli plné politických väzňov a iných nepohodlných osôb[vi].

Po Nežnej revolúcii sa situácia výrazne zlepšila, určité problémy však pretrvávajú dodnes. Doktor Paluda zdôrazňuje, že aj dnes sú si všetci ľudia rovní, len niektorí sú „rovnejší“ (parafráza na Georgea Orwella)[vii]. V rozhovore pre Corpus Delicti to Peter Paluda vyjadril nasledovne: „Niektorí ľudia nebudú trestne stíhaní, iba ak by sa dopustili „hrdelného zločinu“, kým iní pôjdu do basy aj za ukradnutie kompótu z otvorenej pivnice.“[viii]

Moderná justícia na Slovensku

Podľa signatárov petície Za otvorenú justíciu by slovenský sudca mal byť silnou a nezávislou osobnosťou, ktorá je vyznáva hodnoty demokracie, spravodlivosti a humanizmu a aplikuje ich aj v súdnej praxi. Je pre nich neprijateľné, aby sa sudca, ktorý má rozhodovať nezávisle a nestranne, triasol od strachu napríklad pred predsedom Najvyššieho súdu SR a otrocky plnil jeho príkazy[ix]. Na druhej strane, aj Dr. Paluda si uvedomuje, že sudcovská nezávislosť má svoje hranice a žiadnom prípade nejde o absolútnu nezávislosť, svojvôľu alebo nezávislosť od faktov. Sudca jednoducho nemôže byť extrémista alebo revolucionár, ale jeho právny názor musí byť blízky všeobecnému ponímaniu spravodlivosti v konkrétnej veci[x]. V prelomových prípadoch (akýchsi kvázi-precedentoch) by ideálny sudca mohol a mal vyjadriť svoj odlišný právny názor (odlišné stanovisko alebo „dissent“)[xi], ak je odborne fundovaný a argumentačne podložený.

Iniciatíva Za otvorenú justíciu v praxi

Podľa doktora Paludu nie je v poriadku, ak je v justícii akýsi „kľud“, ktorý si on interpretuje ako zlovestné „ticho pred búrkou“[xii]. V pluralitnej demokratickej spoločnosti je predsa normálne a nikto sa nad tým nepozastavuje, že o „veľkých“ kauzách prípadoch sa vedie živá verejná diskusia. Je to dobré a zaužívané najmä kvôli kontrole výkonu súdnictva lege artis (prostredníctvom médií, občianskych aktivistov aj prítomnosti verejnosti na pojednávaniach). Naopak, nedostatok verejnej kontroly nielen v justícii vedie k nečestnosti, nekalým machináciám[xiii]. Peter Paluda okrem iného navrhuje, aby ľudia čo najviac chodili na verejné pojednávania a aby mohli vidieť a počuť, ako ten-ktorý sudca pojednáva a rozhoduje.

Otvorenosť a profesionalita podľa Dr. Paludu

JUDr. Peter Paluda ako jeden z iniciátorov a lídrov iniciatívy Za otvorenú justíciu sa rozhodol sám ísť príkladom a novinárom, občianskym aktivistom aj laickej verejnosti ponúkol na posúdenie svoje rozhodnutia, ktoré sú umiestnené na webstránke www.nsud.sk. Prínos týchto súdnych spisov a  prelomových rozhodnutí určite ocenia nielen študenti právnických fakúlt. Z pohľadu študenta práva zmienená webová stránka vďaka Dr. Paludovi predstavuje neoceniteľný zdroj študijných materiálov, informácií a poznatkov.

Okrem otvorenosti, verejnej kontroly, humánnosti a spravodlivosti Paluda zdôrazňuje požiadavku bezpodmienečnej profesionality sudcu. Uvedomuje si totiž, je práca sudcu nie je len „bežný džob“, ale aj životné poslanie a tvrdá rehoľa. Toto je aj jedným z dôvodov, prečo necíti ambíciu ani potrebu prednášať o svojej práci v prokuratúre a v justícii na niektorej zo slovenských právnických fakúlt[xiv]. Sudca Paluda to vyjadril rukolapne: „Ak sa budem rozdávať na všetky strany (a robiť naraz tri veci), nemusím byť všade úspešný.“[xv] Mimochodom, je len veľmi málo ľudí, ktorí majú viacero zamestnaní alebo funkcií, a všetky stíhajú vykonávať na profesionálnej úrovni.