Verejnosť údajov neznamená možnosť ich ďalšieho bezmedzného spracovania. Pre spracovanie zverejnených osobných údajov platia rovnaké pravidlá ako pre iné spracovanie, prevádzkovateľ teda musí mať právny dôvod, dodržať základné zásady spracovania (medzi inými korektnosť, transparentnosť a presnosť) a plniť ďalšie povinnosti ustanovené všeobecným nariadením (napr. Informačnú povinnosť v súlade s čl. 14 všeobecného nariadenia).
Na spracovanie musí existovať právny základ
A teda spracovanie osobných údajov nesmie byť svojvoľné a to ani v prípade, ak osobné údaje už boli uverejnené.
Prevádzkovateľ musí byť predovšetkým schopný vysvetliť dôvod spracovania podľa čl. 6 GDPR, vo väčšine prípadov to znamená, že musí byť schopný obhájiť svoj oprávnený záujem podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) a doložiť, že tento záujem má prednosť pred ochranou osobných údajov, resp. zverejňovaním prevádzkovateľ nezasahuje neprimeraným spôsobom do súkromia dotknutých osôb.
Súhlas vs. oprávnený záujem
Rozdiel medzi súhlasom na spracovanie osobných údajov a spracovaním na základe oprávneného záujmu je skutočnosť, že prevádzkovateľ môže v prípade právneho základu spracovania, ktorým je súhlas začať spracúvať vaše osobné údaje až po tom, čo súhlas poskytnete. Ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje na základe tzv. oprávneného záujmu, môže k spracovaniu dôjsť bez vášho predchádzajúceho súhlasu, avšak len za predpokladu, že prevádzkovateľ preukáže, že disponuje oprávneným záujmom na spracovanie. Ide napríklad o vyhotovovanie kamerových záznamov z dôvodu bezpečnosti a ochrany majetku prevádzkovateľa. Teda jeho oprávnený záujem musí prevyšovať záujmy dotknutých osôb aby tak mohol spracúvať ich osobné údaje napríklad bez predchádzajúceho súhlasu.
Ale pozor! Aj tu máte právo namietať voči spracovaniu vašich osobných údajov. Teda súhlas slúži na poskytnutie práva na spracovanie- ex ante, ale námietka slúži pri oprávnenom záujme na "zastavenie" spracovania- ex post.
Ako postupovať ak si spracovanie neželáte?
Proti spracovaniu vykonávanému prevádzkovateľom na základe vyššie uvedeného právneho titulu, tj. proti zverejňovaniu údajov, resp. proti spôsobu zverejňovania, má dotknutá osoba právo uplatniť námietku podľa článku 21 všeobecného nariadenia GDPR. Prevádzkovateľ je potom povinný spracovanie ukončiť, ak nepreukáže závažné oprávnené dôvody pre ďalšie spracovanie.
GDPR uvádza: "Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov."
V prípade, že nesúhlasíte so zverejňovaním Vašich osobných údajov v niektorom zo súkromných registrov, obráťte sa najprv na jeho prevádzkovateľa a uplatnite voči nemu námietku proti spracovaniu Vašich osobných údajov. Ak prevádzkovateľ námietke v primeranej lehote (spravidla 30 dní) nevyhovie alebo na túto námietku nereaguje, obráťte sa na Úrad na ochranu osobných údajov.
Prevádzkovateľ je oprávnený od Vás požadovať poskytnutie dodatočných informácií, ak má dôvodné pochybnosti o totožnosti fyzickej osoby uplatnili práva. Nemôže však vybavenie Vašich námietok podmieňovať vyžadovaním žiadostí s úradne overeným podpisom či doložením občianskeho preukazu. V takom prípade bezdôvodne zaťažuje dotknuté osoby. Námietka proti spracovaniu osobných údajov v súkromných registroch na internete teda nemusí obsahovať overený podpis či kópiu občianskeho preukazu.
Zdroj: stanovisko a odporúčaný postup bol vydaný českým Úradom na ochranu osobných údajov
