Ekonomický prehľad 9. týždňa

Sentiment v ekonomike sa mierne zhoršil

Index ekonomického sentimentu na Slovensku zaznamenal vo februári zhoršenie z januárových 98,3 na 94,3 bodu. 3-mesačný kĺzavý priemer indikátora zostal na úrovni 96 bodov. K zhoršeniu prispela najmä pesimistickejšia nálada v priemysle, kde sa zhoršili najmä očakávania budúceho dopytu zo zahraničia.Zhoršila sa aj dôvera v službách a sentiment spotrebiteľov. Naopak, ďalej sa zlepšila nálada v stavebníctve a obchode. Celkovo ekonomický sentiment naznačuje, že ekonomika by aj v ďalších mesiacoch mohla pokračovať v raste. Očakávame, že dobrá nálada v priemysle eurozóny sa postupne prenesie aj na našich výrobcov.

Inflácia v eurozóne zostala na 0,8%

Inflácia v eurozóne dosiahla vo februári podľa predbežného odhadu Eurostatu 0,8 % medziročne, čo je rovnaká hodnota ako v januári. Trh pritom očakával ďalší pokles na 0,7 %. Infláciu pritom držia nízko najmä klesajúce ceny energií. Naopak, jadrová inflácia (t.j. inflácia očistená o vplyv energií a potravín) vo februári vzrástla z 0,8 % na 1,0 % r/ r. Výsledok tak mierne znižuje tlak na ECB, aby prišla s ďalším uvoľnením menovej politiky. Euro na výsledky reagovalo posilnením.

Rast Spojených štátov revidovaný nadol

Tempo rastu HDP Spojených štátov za 4. kvartál bolo revidované nadol z 3,2 % na 2,4 % (anualizované čísla). Nižší rast bol zaznamenaný najmä v oblasti spotreby domácností a exportu. Nižšie boli výdavky vlády. Oproti tretiemu kvartálu (4,1 %) tak americká ekonomika výrazne spomalila. Dáta tak spolu s ostatnými indikátormi (NFP, ISM) zatiaľ potvrdzujú spomalenie rastu americkej ekonomiky na prelome rokov a mohli by tlačiť Fed k spomaleniu ukončovania kvantitatívneho uvoľňovania. V Spojených štátoch bude tento týždeň zverejnený počet novovytvorených pracovných miest (Non-farm payrolls) za február. Trhy očakávajú, že počet pracovných miest sa oproti januáru mierne zvýši a dosiahne 150 tisíc.

ECB môže tento týždeň znížiť základnú sadzbu

Tento týždeň sa pozornosť trhov sústredí najmä na zasadnutie ECB. Na jej rozhodnutie ECB budú mať najvýraznejší vplyv jej nové inflačné projekcie, ktoré budú po prvýkrát zahŕňať aj rok 2016. Ak by banka nečakala nárast inflácie smerom k 2% cieľu ani v roku 2016, zrejme by prijala ďalšie kroky smerujúce k uvoľneniu menovej politiky už na najbližšom zasadnutí. Ako najpravdepodobnejšie nástroje sa pritom javia zastavenie sterilizácie prostriedkov z programu SMP, zníženie hlavnej sadzby o menej než 25 bodov (podobne ako to robí maďarská centrálna banka), či dodanie dodatočnej likvidity do systému prostredníctvom ďalšieho tendra LTRO. Tieto opatrenia by však zrejme výraznejší dopad na reálnu ekonomiku nemali. Do úvahy prichádza aj zavedenie schémy na podporu financovania malých a stredných podnikov podobnej schéme Funding for Lending pre Bank of England či podpora trhu s Asset- Backed securities –čo sú však technicky náročnejšie projekty vyžadujúce si dlhšiu prípravu. Prípadné zníženie depozitnej sadzby do záporných čísel aj napriek nedávnym vyhláseniam niektorých predstaviteľov ECB nečakáme – ECB by k nemu zrejme prikročila iba v krajnom prípade, ak by sa ekonomická situácia výrazne zhoršila.

HDP v 4. kvartáli zrejme ťahal aj domáci dopyt

V stredu bude zverejnený finálny odhad HDP Slovenska za 4. kvartál spolu s jeho štruktúrou. Očakávame, že sa zvýši pozitívny príspevok spotreby domácností. Okrem toho by sme mohli vidieť zmiernenie prepadu investícií. Naopak, po silnom treťom kvartáli by mal byť nižší príspevok zahraničného obchodu.

Prehľad trhov

Euro začiatkom minulého týždňa voči doláru oslabilo potom, čo trhy očakávali ďalší pokles inflácie v eurozóne. Tá sa ale nakoniec v porovnaní s minulým mesiacom nezmenila –čo mierne znížilo tlak na ECB, aby ďalej uvoľnila menovú politiku. Po zverejnení výsledkov inflácie tak euro výrazne posilnilo. V prospech eura hovorila aj negatívna revízia HDP v Spojených štátoch. Euro sa tak voči doláru obchoduje na podobných úrovniach ako pred týždňom.

Meny V4 boli v posledných dňoch negatívne ovplyvnené situáciou na Ukrajine a voči euru oslabovali. Poľský zlotý stratil 0,8 % aj napriek lepším  aloobchodným tržbám. Maďarský forint oslabil až o 1,5 %.Najmenej zasiahnutá bola česká koruna –keďže Česko s Ukrajinou nesusedí. Obchoduje sa tak na takmer rovnakých úrovniach ako pred týždňom.

Európske akciové trhy zaznamenali pre zvyšujúce sa napätie na Ukrajine korekciu - nemecký DAX stratil 2 %.Naopak, americké akcie na udalosti výraznejšie nereagovali a S&P 500 je tak vyššie o 0,6 %.

Výnosy slovenských štátnych dlhopisov za posledný týždeň opäť mierne klesli, pričom bondy so splatnosťou v roku 2023 sa na sekundárnom trhu obchodujú s výnosmi na 2,3 %.

Krátkodobé medzibankové úrokové sadzby zostávajú nezmenené s 3-mesačným euriborom na 0,29%. Bez výraznejších zmien je aj 5 –ročná swapová sadzba, ktorá sa stále kótuje v okolí 1 %. Naopak, 10-ročné swapy mierne klesli a obchodujú sa na  úrovni 1,8 %.