Pomerná časť dovolenky
Na pomernú časť dovolenky má nárok zamestnanec v prípade, že jeho pracovný pomer u zamestnávateľa netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, avšak zamestnanec odpracoval 60 dní. Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok je podľa § 102 Zákonníka práce za každý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru možno považovať aj také, v rámci ktorého skončil u toho istého zamestnávateľa pracovný pomer a bezprostredne na neho nadviazal nový pracovný pomer zamestnanca.
Takže ak by napríklad pracovný pomer trval 6 mesiacov, predstavovalo by to 6 dvanástin dovolenky za rok. Ak by zamestnancovi prislúchalo 20 dní dovolenky za rok v prípade trvania pracovného pomeru celý kalendárny rok (teda 4 týždne), za okolností jeho trvania 6 mesiacov by to bolo šesť dvanástin dovolenky, a teda 10 dní.
Dovolenka za odpracované dni
Pokiaľ zamestnanec neodpracoval u toho istého zamestnávateľa za kalendárny rok aspoň 60 dní, patrí mu v zmysle § 105 Zákonníka práce dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Takáto dovolenka však môže byť maximálne v dĺžke dvoch dvanástin, pretože v prípade troch dvanástin (teda odpracovania 3x po 21 dní) by už zamestnanec splnil podmienku odpracovaných 60 dní a mal by nárok na základnú výmeru dovolenky alebo jej pomernú časť. Nárok na takúto dovolenku vzniká napríklad v prípade krátkodobých pracovných pomerov, kedy zamestnanec neodpracuje za kalendárny rok ani 60 dní. Môže k nemu prísť aj v prípade, že z dôvodu dlhodobej prekážky zamestnanec neodpracuje potrebných 60 dní u zamestnávateľa, a to aj keď by u neho bol zamestnaný celý rok.
Dovolenka za odpracované dni
Dodatková dovolenka
Na dodatkovú dovolenku má podľa § 106 Zákonníka práce nárok zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pričom jej dĺžka je jeden týždeň. Takáto dovolenka sa čerpá prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo odpracované dni. Nárok na takúto dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, presnejšie ide podľa § 106 ods. 2 o zamestnanca, ktorý:
- Trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
- Je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
- Je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
- Pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
- Pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
- Vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
- Pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
Pokiaľ zamestnanec za vyššie uvedených podmienok odpracuje len časť kalendárneho roka, prislúcha mu dodatková dovolenka vo výmere jednej dvanástiny dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.
Loading ...
