Dovolenka patrí medzi práva zamestnanca a realizuje sa ňou právo na odpočinok po vykonanej práci, a teda aj právo na zotavenie sa po práci, pričom vyjadrenie uvedeného nachádzame aj v základných zásadách zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (Zákonník práce). Keďže ide o ústavné právo, garantované v rámci čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, nemalo by byť narúšané ani dohodami medzi zamestnancom a zamestnávateľom, keďže v zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce je neplatný právny úkon, ktorým sa zamestnanec vzdáva svojich práv.
Ide o subjektívne právo zamestnanca vymedzené časom, ktorým môže zamestnanec voľne disponovať, pričom zároveň neprichádza o mzdu, keďže počas tohto obdobia mu je vyplácaná podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Zákonník práce vymedzuje iba minimálnu výmeru dovolenky, takže zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytnúť svojim zamestnancom aj dlhšiu dovolenku. Účelom dovolenky je psychická ako aj fyzická regenerácia pracovných síl zamestnanca. Toto právo však neprislúcha zamestnancom, ktorí sú zamestnaní na základe dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zákonník práce rozoznáva 3 typy dovoleniek, a to:
- Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť,
- Dovolenka za odpracované dni a
- Dodatková dovolenka.
Dovolenka za kalendárny rok
Nárok na dovolenku za kalendárny rok má v zmysle § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň možno podľa tohto ustanovenia považovať taký, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch však nemožno sčítať.
Základná výmera dovolenky je upravená v § 103 Zákonníka práce a predstavuje minimálne 4 týždne, a to bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru či vek zamestnanca. Pre zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, ako aj pre zamestnanca ktorý sa trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky 5 týždňov, a to podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce. Ak sa zamestnanec začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu roka, zvýšenie dovolenky nad rámec základnej výmery mu bude patriť v pomernom rozsahu, ktorý sa určuje ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa a počtu dní kalendárneho roka. Ak by sa napríklad zamestnanec o dieťa staral polovicu roka, avšak od 1. júla by bola starostlivosť o dieťa zverená druhému rodičovi, mal by nárok na zvýšenú výmeru dovolenku iba pomerne za 181 dní k 365 dňom (teda pomerne k dĺžke kalendárneho roka).
Dovolenka vo výmere najmenej 8 týždňov v roku podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce patrí:
- Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi podľa osobitného predpisu (napríklad riaditeľ školy),
- Vysokoškolskému učiteľovi,
- Výskumnému pracovníkovi a umeleckému pracovníkovi verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
- Zamestnancovi s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.
Dovolenka je v Zákonníku práce ustanovená v týždňoch, pričom pod týždňom možno rozumieť 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, avšak je potrebné prihliadať aj na harmonogram pracovných zmien zamestnanca, podľa ktorých pripadá týždeň dovolenky na túto časť pracovných dní.
Ak má teda zamestnanec pravidelný 5-denný pracovný režim a nárok na dovolenku v dĺžke 4 týždňov, v tomto prípade by zamestnancovi prislúchalo 20 dní dovolenky na rok (4 týždne x 5 pracovných dní v každom týždni). Zamestnanec však dovolenku môže čerpať aj v kratších častiach ako je týźdeň, teda po pracovných dňoch.
Zamestnancom s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo obdobie celého roka patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere, a to v zmysle § 104 Zákonníka práce. To znamená, že týždeň dovolenky zamestnanca bude predstavovať počet pracovných dní zamestnanca v celoročnom priemere. Tento priemerný počet dní vypočítame napríklad ako podiel počtu pracovných zmien naplánovaných v kalendárnom roku a počtu týždňov v kalendárnom roku.
Keď by zamestnanec odpracoval v roku 182 nerovnomerne rozvrhnutých zmien, výpočet priemerného počtu dní odpracovaných za jeden týždeň by vyzeral takto: 182 : 52 = 3,5 pracovného dňa za týždeň. Následne by sa počet dní dovolenky vypočítal ako súčin priemerného počtu dní na týždeň a počtu dní základnej výmery dovolenky. Na vyššie uvedenom príklade, ak by základná výmera dovolenky zamestnanca predstavovala 4 týždne, mal by teda nárok na 3,5 x 4 = 14 dní dovolenky za rok.
