Samotný názov dohody napovedá jej predmet a sústredí sa na vojenské zariadenia a priestory vojenského letiska Malacky – Kuchyňa a Sliač. Hoci sa tento úmysel javí ako žiadúci, značná časť odbornej, ako aj laickej verejnosti, vystupovala proti tejto dohode. Okrem politických subjektov pozostávajúcich najmä zo súčasnej opozície a bežných ľudí, sa proti dohode postavili aj podnikateľské subjekty ako Klub 500. Ten tvrdí, že dohoda deformuje podnikateľské subjekty z pohľadu oslobodenia od plnenia daňových a odvodových povinností.[1] Medzi najviac medializovaných kritikov dohody z radov odbornej verejnosti sa radí Generálna prokuratúra SR, ktorá k tejto téme spracovala 36 pripomienok, z toho 35 zásadných v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Pripomienky malo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Konferencia odborových zväzov SR, Národná banka Slovenska, Úrad jadrového dozoru SR či Ministerstvo financií. Argumenty, ktoré najviac rezonujú vo verejnosti v súvislosti s obrannou dohodou sú nasledujúce.
Je potrebné posilniť východné krídlo Aliancie. Podľa premiéra SR Eduarda Hegera je takéto opatrenie nevyhnutné najmä v súvislosti s napätím na ukrajinsko – ruskej hranici. Vyhlásil, že sme posledná krajina z európskych krajín, ktorá túto zmluvu podpisuje. Tu je vhodné poukázať na fakt, že Slovenská republika vyslovila súhlas podpisom prezidenta zo dňa 22. apríla 2003 so Severoatlantickou zmluvou ( NATO ) s platnosťou odo dňa 29. marca 2004 prostredníctvom Oznámenia 301/2004 Z. z. a Oznámenia 566/5004 Z. z. Členom tejto skupiny sú okrem množstva štátov aj Spojené štáty americké. Článok 5 tejto zmluvy hovorí, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak taký ozbrojený útok nastane, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu. Je teda zrejmé, že z pohľadu obrany územia SR je v platnosti obranná zmluva nielen s USA, ale aj s množstvom iných štátov.
SR dostane 100 miliónov dolárov výmenou za prítomnosť amerických vojsk a techniky na území SR. Premiér zároveň vyhlásil, že druhý dôvod schválenia obrannej dohody je poskytnutie 100 miliónov dolárov zo strany USA na investíciu do prestavby infraštruktúry ohľadom slovenských stíhačiek F-16. V predmetnej zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom definovalo peňažnú sumu či inú odplatu, ktorú USA poskytne Slovenskej republike výmenou za prístup k vojenským letiskám.
Okolité krajiny už túto zmluvu podpísali. Tento argument používa súčasná vláda v prospech podpisu tejto zmluvy s tým, že signatárom tejto zmluvy je vlastne každý štát okolo Slovenskej republiky. Treba podotknúť, že napriek argumentácii vlády, že ide o rámcovú zmluvu a rovnakú podpísali naši susedia, nie je tomu celkom tak. Česká republika[2] priamo v dohode s USA definovala, ktoré trestné činy majú pre ňu osobitný význam na rozdiel od SR. Rovnako sa nevzdala trestnoprávnej jurisdikcie v takom rozsahu a v takom znení, ako je to upravené v dohode so SR. Poľsko[3] má v zmluve zakotvenú povinnosť nahradiť určité nároky do 12 týždňov. SR lehotu na úhradu nárokov definovanú nemá. Rozdiel spočíva aj v sporoch o trestnoprávnej jurisdikcii, ktoré upravuje pri poľskej dohode osobitné ustanovenie. Maďarsko[4] sa nevzdalo jurisdikcie týkajúcej sa nárokov nad rámec dohody NATO SOFA. Na rozdiel od Slovenska si ponechalo právo prieskumu osvedčenia americkej autority k vzniku nárokov a k trestnoprávnej právomoci.
Strata suverenity a prítomnosť cudzích vojsk na území SR. Jedna z najvýznamnejších námietok, ktorá rozdeľuje občanov, a to obavy, že na slovenskom území vyrastú americké základne vo výlučnej správe americkej armády. Túto obavu odstránilo Interpretačné vyhlásenie vlády USA k dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi (interpretačná doložka)[5]. V nej sa USA zaväzujú k plnému rešpektovaniu suverenity a zákonov SR. Špecificky je v ňom uvedené, že táto dohoda nevytvára žiadne základne USA v Slovenskej republike. Ďalej uvádza, že umiestňovanie výzbroje, zásob a materiálu bude výlučne v súlade so zákonmi a Ústavou SR, a zahŕňa aj vzájomné informovanie sa o týchto aktivitách. Tu treba pripomenúť, že prítomnosť cudzích vojsk na území SR vyplýva aj z členstva z NATO, ktorého členom sú aj USA. Hoci ich prítomnosť nie je významne medializovaná, treba pripomenúť členov ruskej armády na území Slovenskej republiky. Tí pôsobia ako technici pre údržbu stíhačiek MIG-29, v zmysle zmluvy o prenájme stíhačiek, ktorú SR podpísala s Ruskom.
Kontroverziu vyvolalo aj ustanovenie obrannej dohody v bode 2 čl. 12, podľa ktorého USA oznámia slovenským orgánom každý prípad s výnimkou trestných činov, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody na menej ako tri roky. Nastali obavy, že o takýchto prípadoch by SR nebola informovaná a nemala by teda vedomosť, či a ako došlo k potrestaniu príslušníkov armády USA. Aj táto výhrada bola zapracovaná do interpretačnej doložky. Je v nej uvedené, že dohoda neumožňuje beztrestnosť akéhokoľvek páchateľa. V prípade, ak by SR mala záujem na prešetrovaní konkrétnych prípadov, má možnosť odvolať zrieknutie sa jurisdikcie v konkrétnych prípadoch trestných činov osobitného významu pre Slovensko.
Dohoda taktiež upravuje spoluprácu a výmenu informácií podľa potreby, v záujme uľahčenia uplatňovania práv obetí, vrátane práva na prípadnú náhradu škody podľa vnútroštátnych postupov, avšak negarantuje žiaden konkrétny výsledok. Táto časť však naráža na ustanovenie čl. 29 ods. 3 dohody, podľa ktorého spory a iné otázky, ktoré podliehajú konzultáciám v zmysle tejto dohody, sa nepredložia žiadnemu vnútroštátnemu súdu ani žiadnemu medzinárodnému súdu, tribunálu alebo podobnému orgánu, ani žiadnej inej tretej strane. To predstavuje značný nesúlad s vyhlásením z interpretačnej doložky, a nie je teda jednoznačne zrejmé, aký by bol postup v prípade sporu medzi zmluvnými stranami. Rovnako nejasne v tomto kontexte pôsobí aj ustanovenie čl. 15 ods. 1., ktoré hovorí, že príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky sú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností.
USA budú môcť na území SR umiestniť jadrové zbrane a jadrový materiál. Vzhľadom na pomerne široké a nejasné pojmy používané v dohode v čl. 18 a 19 ako dovoz a vývoz materiálu, zásob, vybavenia a ďalšieho majetku bez ďalšej špecifikácie, časť verejnosti upozornila na nebezpečenstvo dovozu a umiestňovania jadrového materiálu či zbraní. V tomto zmysle zaslal pripomienku do medzirezortného pripomienkového konania aj Úrad jadrového dozoru SR. Túto obavu neodstránila ani interpretačná doložka, v ktorej sa nachádza veta, že dohoda nepovoľuje ani nezakazuje rozmiestňovanie konkrétneho druhu zbraní. USA sa v tomto smere odvolávajú na Zakladajúci akt NATO – Rusko, podľa ktorého členské štáty NATO nemajú žiaden zámer, plán ani dôvod rozmiestňovať alebo skladovať jadrové zbrane na území jej nových členov, vrátane Slovenska. Ak by malo dôjsť k umiestneniu takýchto zbraní na územie členského štátu NATO, je možné tak urobiť iba s jeho plným súhlasom. V súčasnosti platí aj Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorej signatárom sú aj USA, ktorá obmedzuje používanie, šírenie a skladovanie jadrových zbraní.
Záver
Je zrejmé, že táto obranná dohoda uzatvorená medzi SR a USA, obsahuje aj široké a nejasné formulácie, ktoré vyvolávajú otázniky, aký bude postup v konkrétnych situáciách. Mnoho z nich odstránilo podpísanie interpretačnej doložky, niektoré z nich však ostávajú. Problematika okolo dovozu jadrového materiálu či zvýhodňovanie istých subjektov, ktoré budú oslobodené od daní a ciel, ostáva stále otvorená. Aj keď Ministerstvo obrany tvrdí, že ide o rámcovú zmluvu, ktorú majú podpísanú aj iné štáty, je namieste vždy čo najpresnejšie vymedziť ustanovenia zmluvy. O to viac, ak ide o tak dôležitú tému, akou je obranná spolupráca s inou krajinou.
Netreba zabúdať, že dobrá zmluva upravuje čo najpresnejšie predmet zmluvy, ale výborná zmluva upravuje aj všetky nepredvídané situácie.
