Faktúry a účtovníctvo: tu je ochrana slabá
Právo neobviňovať samého seba, ktoré právnici označujú latinským názvom nemo tenetur, chráni predovšetkým vôľu človeka mlčať. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane uviedol, že sa nevzťahuje na veci, ktoré existujú bez ohľadu na vôľu obvineného, napríklad na dokumenty.
Faktúry, zmluvy a účtovníctvo existujú bez ohľadu na to, čo konateľ povie. Ak ich úrad žiada konkrétne a vie, že existujú, ich neskoršie použitie v trestnom konaní právo neobviňovať sa podľa ESĽP spravidla neporušuje (rozsudok De Legé proti Holandsku z roku 2022). Najvyšší správny súd SR tento prístup prevzal v roku 2026, hoci vo veci dozoru nad hazardnými hrami (sp. zn. 3Stk/8/2025). Krajský súd v Prešove zase v prípade daňového podvodu považoval za použiteľný dôkaz dokument, ktorý konateľ predtým odovzdal daňovému úradu a úrad ho priložil k oznámeniu podozrenia (sp. zn. 2To/36/2023).
Iné to môže byť vtedy, keď úrad pod hrozbou pokút žiada všetky doklady k určitým obchodom bez toho, aby vedel, či vôbec existujú, a človek už čelí podozreniu z daňového trestného činu. Takýto postup ESĽP v niektorých prípadoch označil za porušenie práva na spravodlivý proces, napríklad vo veci J.B. proti Švajčiarsku.
Polícia napokon nemusí čakať na úrad. Dokumenty si môže od firmy vyžiadať, a ak ich firma nevydá, môže ich odňať (§ 89a a § 90 Trestného poriadku). Ústavný súd SR však zdôraznil, že policajt musí podozrivého pred výzvou poučiť, že vec vydať nemusí, ak by si tým privodil trestné stíhanie (nález sp. zn. III. ÚS 522/2021).
Slová: tu je ochrana silnejšia
Odpovede na otázky kontrolórov sú iný prípad. ESĽP v známom britskom prípade Saunders rozhodol, že obžaloba nesmie usvedčovať človeka odpoveďami, ktoré musel dať úradníkom pod hrozbou sankcie. Platí to aj pre odpovede, ktoré na prvý pohľad vyzneli v jeho prospech. Aj tie sa totiž dajú neskôr použiť na spochybnenie jeho dôveryhodnosti.
Okresný súd Dolný Kubín v daňovom trestnom prípade odmietol prečítať výpovede, ktoré obžalovaný predtým urobil v daňovom konaní, hoci to prokurátor navrhoval. Obžalovaného oslobodil a Krajský súd v Žiline odvolanie prokurátora zamietol (sp. zn. 9T/19/2016 a 2To/61/2017).
Český Ústavný súd zase uznal, že prečítanie vysvetlenia z finančného úradu namiesto výpovede, ktorú obvinený odoprel, porušilo jeho právo na spravodlivý proces (sp. zn. I. ÚS 677/03). Slovenské súdy české rozhodnutia neviažu. Právo odoprieť výpoveď je však v slovenskej ústave aj v českej Listine základných práv a slobôd formulované rovnako.
Automatická ochrana to nie je. Súdy posudzujú, aký veľký tlak na človeka pôsobil. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným navyše pokutu za nespoluprácu dostáva firma, nie konateľ osobne, a aj to sa môže pri posudzovaní prejaviť.
Klamstvo nechráni nikoho
ESĽP vo veci Allen jasne povedal, že právo neobviňovať sa nedáva imunitu tomu, kto daňovému úradu klame. Nepravdivé priznanie majetku tam nebolo vynúteným sebaobvinením, ale samotným trestným činom.
Slovenský Trestný zákon pozná trestný čin marenia výkonu správy daní (§ 278a). Spácha ho napríklad ten, kto v dokladoch pre úrad uvedie nepravdivé údaje, zničí doklady rozhodujúce pre daň alebo nesplní povinnosť pri kontrole. Platí však podmienka, že páchateľ už bol za obdobný čin v posledných dvanástich mesiacoch postihnutý, typicky pokutou.
Čo ak pokutu dostala firma, nie konateľ? Trestný zákon za postihnutého považuje toho, komu bola sankcia uložená (§ 128 ods. 5). Pri takomto výklade pokuta uložená s. r. o. na trestnosť konateľa nestačí. Rovnako to vykladá aj Peter Šamko, v tom čase sudca Krajského súdu v Bratislave, v odbornom článku z roku 2013. Pri živnostníkovi, ktorému pokutu ukladajú priamo, je situácia iná.
Beztrestnosť to však neznamená. Nepravdivé údaje v podkladoch na kontrolu účtovníctva môžu byť trestným činom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, ktorý predchádzajúci postih nevyžaduje (§ 259 Trestného zákona).
