Novela zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách) so sebou priniesla niekoľko zmien. Na začiatok však netreba zabúdať na otázku určenia, či sa jedná o verejné alebo neverejné siete. Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách totiž poskytuje iba negatívnu definíciu, teda vymedzuje to, čo verejným vodovodom alebo verejnou kanalizáciou nie je. Uvádza však, že v prípade pochybností o tom rozhodne okresný úrad. Teda ak existujú nejasnosti o statuse týchto inžinierskych sietí, je tu zákonná možnosť obrátiť sa s otázkou na okresný úrad, ktorý má povinnosť sa s ňou vysporiadať.
Jednou z najväčších zmien, ktorá bola novelizáciou zavedená, je obmedzenie vlastníctva verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Podľa posledného účinného znenia zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách mohla byť vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií iba bezúhonná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Predmetné znenie však aktuálna novela preformulovala, a to tak, že po novom môže byť vlastníkom len subjekt verejného práva. Dôvodová správa pri tomto ustanovení argumentuje najmä verejným záujmom. Zákon sa zaoberá aj situáciou, kedy by výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií zabezpečovali právnické osoby ktoré nie sú subjektom verejného práva. Ustanovuje im povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva na subjekt verejného práva, najmä aby ostal zachovaný účel ustanovenia obmedzujúceho okruh subjektov oprávnených vlastniť tieto inžinierske siete. Ďalej je tento odsek obohatený o poslednú vetu, ktorá výslovne zakazuje vznik vecného bremena, záložného práva alebo práva s podobným obsahom a účinkami v prospech iného ako subjektu verejného práva na verejných vodovodoch alebo kanalizáciách. Prechodné ustanovenia odkazujú na tento zákaz s tým, že sa rovnako vzťahuje aj na vlastníka, ktorý nie je subjektom verejného práva a nadobudol vlastnícke právo pred 31.12.2021 (t. j. pred účinnosťou predmetnej novely). Aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam, pribudol aj ďalší odsek, ktorý vymedzuje subjekt verejného práva na účely tohto zákona nasledovne:
obec,
právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí,
združenie právnických osôb uvedených v písmenách a) a b).
V nadväznosti na novelu spomínaného ustanovenia vyvstáva otázka, čo sa stane s vlastníctvom verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktoré bolo nadobudnuté pred 31.12.2021, teda pred účinnosťou novely. Zákonodarca sa s týmto problémom vysporiadal v prechodných ustanoveniach, kde sa uvádza, že vlastníctvo, ktoré bolo nadobudnuté pred účinnosťou tejto novely, zostáva zachované. Zároveň však vylučuje možnosť prevodu vlastníctva verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na iný subjekt ako subjekt verejného práva (aj keď toto vlastníctvo nadobudol podľa predchádzajúcej právnej úpravy). Rovnaké podmienky platia aj pri dispozičných oprávneniach k majetkovej účasti na právnických osobách, ktoré sú vlastníkmi verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií. Dôvodová správa špecifikuje tieto oprávnenia ako práva k obchodným podielom, akciám alebo obdobným majetkovým právam spoločností, ktoré nemôžu byť prevedené na iný subjekt ako na subjekt verejného práva.
Ďalšou významnou zmenou je úprava povinností vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Po novom totiž nie je možné podmieňovať pripojenie nehnuteľnosti na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu poskytovaním finančných alebo iných plnení. Dôvodová správa k tejto zmene odkazuje na vplyv aplikačnej praxe. Viackrát sa totiž vyskytlo, že vlastníci verejných vodovodov a verejných kanalizácií žiadali ako odplatu za pripojenie neprimerane vysoké finančné plnenie. Zákonodarca tu zdôraznil fakt, že povoliť pripojenie nehnuteľnosti na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu je zákonnou povinnosťou vlastníka, resp. prevádzkovateľa a tým pádom považoval za potrebné zakomponovať takéto ustanovenie, aby zabránil podobnému nekalému jednaniu zo strany vlastníkov. Žiadateľ má však povinnosť uhradiť náklady na realizáciu pripojenia ďalšej časti prevádzkovo súvisiaceho verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Zákon teda so sebou priniesol viaceré zmeny, ktoré môžu výrazne ovplyvniť doterajšiu zaužívanú prax v oblasti stavebníctva.
