Rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Rozsudky možno klasifikovať podľa rôznych kritérií na všeobecné a osobitné typy (napr. skrátené formy rozsudku) a meritórne rozsudky, ktorými sa ipso facto vec nekončí. Práve do tejto kategórie zaraďujeme čiastočný a medzitýmny rozsudok.
Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.
Čiastočný rozsudok
Ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom. V tejto súvislosti sa rozlišuje rozhodovanie čiastočným rozsudkom z hľadiska objektívnej stránky a z hľadiska subjektívnej stránky.
- Po objektívnej stránke časť prejednávanej veci predstavujú jednotlivé, spravidla žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho.
Príkladom takéhoto rozhodovania by mohol byť čiastočný rozsudok, ktorým by súd rozhodol o základe pohľadávky vyplývajúcej z nájomnej zmluvy (napr. zaviazal by žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške XY eur, ktorá sa na základe vykonaného dokazovania ukázala ako nesporná) a o príslušenstve pohľadávky by nerozhodol, nakoľko by v čase rozhodovania nebolo ustálené, či má žalobca nárok na úroky z omeškania (napr. doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o výpovedi z nájmu bytu, kedy by bolo zrejmé, z akého právneho titulu sa príslušenstvo pohľadávky uplatňuje).
- Po stránke subjektívnej pod časťou uplatneného nároku rozumieme rozhodnutie len voči určitým subjektom konania (na jednej zo sporových strán). Čiastočný rozsudok po stránke subjektívnej je vylúčený v prípade nerozlučného spoločenstva.
Príkladom takéhoto rozhodovania by mohol byť čiastočný rozsudok, ktorým by súd (pri viacerých subjektoch na strane žalovaného) v konaní o vydanie nehnuteľností rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade, nakoľko by z dokazovania vyplynulo, že voči tomuto žalovanému si žalobca neuplatnil svoje právo včas, čo má za následok preklúziu, teda zánik jeho práva.
V prípade vydania čiastočného rozsudku je potrebné v jeho odôvodnení vyjadriť, že sa ním nerozhodlo v celej prejednávanej veci. Sporové strany nemusia vydanie čiastočného rozsudku navrhnúť, ak to však urobia, súd o takomto návrhu nerozhoduje, avšak vyrovná sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia. Ak je čiastočný rozsudok vydaný, takýto rozsudok je vo všetkých otázkach okrem otázky skončenia celého konania postavený na úroveň konečnému rozhodnutiu vo veci samej. Je proti nemu prípustné odvolanie, je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, t.j. stať sa exekučným titulom.
Medzitýmny rozsudok
Ak je to účelné, súd môže medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť:
-
najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku,
-
na návrh strany, či tu právo je alebo nie je, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
Čo sa týka prvého prípadu, t.j. keď súd rozhoduje, či je základ alebo dôvod uplatneného procesného nároku daný, treba za základ prejednávanej veci spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Je to napríklad vtedy, keď súd na podklade žaloby o náhradu škody posúdi, či ku škode došlo, či žalovaný škodu spôsobil a či za ňu zodpovedá, či škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, prípadne či nárok nie je premlčaný alebo či nezanikol.[1] Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sa následne konečným rozsudkom rozhodne o výške uplatneného nároku.
Dôvod uplatneného procesného nároku predstavuje právny dôvod vzniku subjektívneho práva, o ochranu ktorého žalobca žiada. Vydanie tohto druhu medzitýmneho rozsudku podlieha jedine kritériu účelnosti, teda princípu procesnej ekonómie. Išlo by napríklad o prípad, ak by v konaní bolo nesporné, že žalobca žalovanému peňažné prostriedky síce odovzdal, avšak sporné by bolo, z akého právneho titulu (napr. zmluva o pôžičke, kúpna zmluva a pod.).
V druhom prípade, čiže v prípade tzv. medzitýmneho rozsudku o prejudicionálnom práve, možno rozhodnúť iba na návrh strany. Pôjde o prípady, keď je uplatnená žaloba na plnenie, pričom vyvstane otázka, či existuje právo, od ktorého žalobca odvodzuje povinnosť plnenia voči žalovanému. Svojou povahou je návrh na vydanie tohto typu medzitýmneho rozsudku určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je).
Žalobca sa bude určovacou žalobou spravidla domáhať určenia existencie práva, kým žalovaný naopak jeho neexistencie. Ak súd vyhodnotí tento postup ako účelný, vydá takýto rozsudok, inak návrh na jeho vydanie zamietne. Súd v konaní nepokračuje a s dôvodmi nevydania sa nevysporiada v odôvodnení konečného rozhodnutia, ako pri čiastočnom rozsudku a medzitýmnom rozsudku prvého typu – rozdiel spočíva práve v tom, že medzitýmny rozsudok o prejudicionálnom práve nemožno vydať bez návrhu sporovej strany. Ak teda sporová strana takýto návrh uplatní, uplatní vlastne osobitnú žalobu so všetkými predpísanými náležitosťami, o ktorej sa musí rozhodnúť v prebiehajúcom konaní buď vydaním rozsudku, alebo jeho zamietnutím. O návrhu bude rozhodovať konajúci sudca a súd a konanie sa nepreruší v dôsledku podania určovacej žaloby.
Podľa výsledku konania o medzitýmnom rozsudku, ktorým bolo právo určené, prichádza do úvahy rozhodovanie už len o zvyšku nároku – spravidla o výške, však môže dôjsť aj k dohode strán či uzavretiu zmieru. Ak bol návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietnutý, bude spravidla zrejmé, že žalobca spor prehrá. Môže reto dôjsť k späťvzatiu žaloby, uzavretiu zmieru alebo sa bude pokračovať v konaní, pričom súd je medzitýmnym rozsudkom viazaný (končeným rozhodnutím potom možno očakávať zamietnutie žaloby).
Zdroj: Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. C.H. Beck. 2017.
