Ešte počas minulého roka schválil český parlament novelu zákona č. 40/2009 Sb. trestní zákoník (ďalej len “Trestný zákonník”), ktorou došlo k výraznej zmene trestných činov sexuálneho charakteru. Najvýraznejšou modifikáciou je redefinícia trestného činu znásilnenia, avšak v súvislosti s tým prišlo aj k novej definícii pojmu sexuálny nátlak a zavedenie úplne nového trestného činu sexuálneho útoku.
Dôvody novelizácie
V dôvodovej správe k predmetnej novele sa predkladatelia venovali odôvodneniu toho, prečo je podľa nich potrebné definíciu znásilnenia zmeniť. Rozhodli sa po vzore úprav iných krajín obmedziť trestný čin znásilnenia výlučne na súlož a iný pohlavný styk vykonaný spôsobom porovnateľnými so súložou (teda činy penetračnej povahy) a vyčleniť menej závažné sexuálne praktiky nepenetračnej povahy do samostatného trestného činu, ktorým je sexuálny útok.
Dôvodová správa sa odvoláva aj na fakt, že v posledných rokoch niekoľko európskych štátov pristúpilo k zmene definície znásilnenia, a to spôsobom vymedzenia tohto trestného činu ako nekonsenzuálneho pohlavného styku. K takejto zmene prišlo práve vplyvom Istanbulského dohovoru, pričom obdobnú úpravu prebrala aj Česká republika. Ide o koncept definície znásilnenia založený na prejave nesúhlasu (tzv. “nie znamená nie”). Okrem toho však existuje aj koncept založený na nedostatku súhlasu (tzv. “áno znamená áno”).
Konecept definície znásilnenia v rôznych právnych poriadkoch v európskom priestore sa naprieč krajinami líši. Koncept “áno znamená áno” je uplatňovaný napríklad v Slovinsku, Chorvátsku, Španielsku či na Malte. To znamená, že trestnosť činu zakladá už fakt, že nebol daný výslovný súhlas druhej osoby s takýmto aktom. Sú však aj krajiny, ktoré stále definujú znásilnenie “tradičným” spôsobom, a to ako konanie založené na násilí alebo hrozbe násilia - napríklad Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, alebo aj Slovensko.
Naopak, koncept “nie znamená nie” zaradili do svojich právnych poriadkov napríklad Luxembursko, Belgicko, Nemecko či Dánsko. Tento sa uplatňuje aj v Českej republike, kde je vyjadrený jednak tým, že ide o čin vykonaný proti vôli, s nesúhlasom osoby, ale aj výpočtom prípadov, kedy sa prezumuje, že k uvedenému konaniu došlo bez súhlasu - v tomto prípade ide o prípad bezbrannosti. Podľa dôvodovej správy je však pri interpretácii pojmu znásilnenia potrebné brať do úvahy aj rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa zaoberá výkladom jednotlivých znakov tohto trestného činu. Predkladatelia sú názoru, že koncept “nie znamená nie” je konceptom o niečo vhodnejším, keďže nepostihuje osobu, ktorá aktívne nezisťovala postoj druhej osoby k sexuálnemu aktu, na rozdiel od konceptu “áno znamená áno”, keďže tento možno považovať za pomerne prísny a nie úplne vhodný pre trestné právo, ktoré má byť prostriedkom ultima ratio.
Novelizované ustanovenia
Znásilnenie je po novele definované v Trestnom zákonníku, v ustanovení § 185, nasledovným spôsobom:
“Kto s iným proti jeho zjavnej vôli vykoná súlož alebo iný pohlavný styk spôsobom porovnateľným so súložou; ktorý núti inú osobu k súloži alebo inému pohlavnému styku vykonanému spôsobom porovnateľným so súložou s inou osobou; alebo kto využije jej bezbrannosť na spáchanie takéhoto činu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až desať rokov.”
Čo sa týka kvalifikovaných skutkových podstát, v rámci trestného činu znásilnenia pribudol ako kvalifikačný znak (kvalifikačným znakom možno rozumieť okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby) napríklad spáchanie trestného činu znásilnenia na tehotnej žene, alebo obeti tehotenstvo spôsobiť. Dôvodová správa toto odôvodňuje tým, že takéto tehotenstvo môže zásadne ovplyvniť ďalší život obete v rôznych rovinách, a to bez ohľadu na to, či dieťa donosí a porodí, alebo podstúpi umelé prerušenie tehotenstva.
Nový trestný čin sexuálneho útoku definuje ustanovenie § 185a Trestného zákonníka takto:
“Kto s iným vykoná proti jeho zjavnej vôli pohlavný styk iný ako ten uvedený v § 185; kto iného donúti k inému pohlavnému styku, ako je uvedený v § 185 s inou osobou, k pohlavnému sebaukájaniu, obnažovaniu alebo inému porovnateľnému správaniu; alebo kto využije bezbrannosť na spáchanie takéhoto činu alebo správania, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov.”
Keďže judikatúra vykladá pojem “pohlavný styk” pomerne široko, zákonodarca sa rozhodol zachovať kontinuitu výkladu tohto pojmu, a z toho dôvodu vyčlenil jeho iné formy, teda menej závažné formy sexuálnych praktík (ktoré sú praktizované nepenetračným spôsobom), do osobitnej skutkovej podstaty, čo má taktiež za cieľ zohľadniť uplatnenie odlišných trestných sadzieb.
Nakoniec, definícia trestného činu sexuálneho nátlaku v ustanovení § 186 Trestného zákonníka bola zmenená takto:
“Kto iného prinúti k pohlavnému styku, sexuálnemu sebaukájaniu, obnažovaniu alebo inému porovnateľnému konaniu tým, že zneužije jeho tieseň, závislosť alebo postavenie a z toho vyplývajúcu dôveryhodnosť alebo vplyv, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky alebo zákazom činnosti.”
Definičným znakom tohto trestného činu je podľa dôvodovej správy práve závislosť obete alebo postavenie páchateľa a z neho vyplývajúca dôvedyhodnosť a vplyv, ako aj zneužitie tiesne obete. Nepôjde teda prekonanie odporu a nesúhlasu obete, ale tento trestný čin bude naopak postihovať prípady, kedy sa páchateľovi obeť podvolí v dôsledku vonkajších okolností (napríklad vzťah medzi športovým trénerom a jeho zverenkyňou, kňazom a jeho franíkmi, či faktickým vzťahom nadriadenosti a podriadenosti).
Do Trestného zákonníka, konkrétne do výkladu pojmov, pribudla aj definícia spáchania trestného činu zneužitím bezbrannosti, v rámci ustanovenia § 119a. O spáchanie trestného činu zneužitím bezbrannosti pôjde vtedy, keď páchateľ “využije skutočnosť, že iná osoba je v stave, v ktorom nie je schopná utvárať alebo prejavovať svoju vôľu, alebo je jej schopnosť utvárať alebo prejavovať vôľu podstatne znížená z dôvodu bezvedomia, spánku, vplyvu návykových látok, choroby, zdravotného postihnutia, duševnej poruchy, silného paralyzujúceho stresu, nízky alebo vysokého veku, prekvapenia alebo iného podobného dôvodu.” Za bezbranného sa bude taktiež pre nízky vek vždy považovať dieťa mladšie ako dvanásť rokov. Definovanie pojmu bezbrannosti má podľa dôvodovej správy priniesť jednotný výklad tohto pojmu, ako aj umožniť jednoznačnú klasifikáciu niektorých stavov, ktoré sa aktuálne za stav bezbrannosti nepovažujú. Takisto pod tento pojem možno zaradiť aj disociačný stupor alebo tzv. “zamrznutie”, ktoré sú často vyskytujucim sa javom pri znásilnení.
Možno teda konštatovať, že Česká republika pristúpila predmetnou novelou Trestného zákonníka k modernej definícii pojmu znásilnenia, odzrkadľujúc aktuálne pomery, ale aj jej medzinárodné záväzky, napríklad v rámci vplyvu Istanbulského dohovoru.
