Slovenské cesty sa už tradične nevyznačujú práve najvyššou kvalitou. Účastníci cestnej premávky v ktoromkoľvek okrese poznajú úseky, kde je treba na vozovke dbať na zvýšenú opatrnosť, a to aj za ideálneho počasia. Napriek tomu zanedbávanie údržby ciest nie je hlavným problémom pri tak početných a vážnych dopravných nehodách, ktoré sú každoročne v Slovenskej republike pravidlom. Miera nehodovosti vodičov na slovenských cestách má vo veľkej miere spoločného menovateľa. A nie je ním práve nedostatočný stav vozoviek, ale požitie alkoholu u vodiča za volantom.
Trestný čin alebo priestupok?
Takéto konanie je v podmienkach slovenskej legislatívy zakázané. Upravené je v šiestej hlave Trestného zákona (TZ) v jej prvom diele, pod názvom Trestné činy všeobecne nebezpečné. Ustanovenie § 289 pod názvom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky v prvom odseku definuje skutkovú podstatu tohto trestného činu. Tú naplní páchateľ, ktorý vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb pritom definuje alkoholické nápoje, ktoré spadajú pod pojem návyková látka, ako liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu. Za takéto konanie hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok. Rovnaký trest dostane páchateľ, ak sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
V prípade recidívy v priebehu 24 mesiacov od potrestania za takýto trestný čin, alebo v prípade spôsobenia ublíženia na zdraví, hoci aj z nedbanlivosti, alebo spôsobenia väčšej škody na cudzom majetku, môže byť vinník potrestaný na trest odňatia slobody až na 2 roky. V prípade vodiča hromadnej dopravy, alebo spôsobenia značnej škody na majetku či možnosti ublíženia na zdraví v prípadoch keď je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný, je možný postih trestu odňatia slobody od 2 do 5 rokov.
Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto sa ako vodič vozidla odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Rovnako to platí aj pre vodiča, ktorý počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Zaujímavé ale je, že toto ustanovenie neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci. Množstvo alkoholu v jeho organizme nesmie nepresiahnuť hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom, alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. V prípade dokázania viny za tento priestupok hrozí páchateľovi pokuta až do výšky 1300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do piatich rokov.
Rozdiel medzi tým, či sa páchateľ dopustí trestného činu alebo priestupku pri jazde motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu, je práve v nameraných hodnotách alkoholu v krvi. V prípade, ak je nameraná hladina alkoholu do jedného promile, ide o priestupok. Nad túto hladinu alkoholu v krvi je vedenie motorového vozidla považované za trestný čin. Zákon o cestnej premávke v ustanovení § 4 pod názvom Povinnosti vodiča v ods. 2 písm. c) zakazuje požitie alkoholu alebo inej návykovej látky, a teda zavádza nulovú toleranciu.
Dokazovanie prítomnosti alkoholu
Dokazovanie alkoholu v krvi sa vykonáva buď dychovou skúškou alebo odberom krvi. Tento postup primárne upravuje zákon č. 219/1996 Z. z.. Ustanovenie § 5 tohto zákona stanovuje postup pri vyšetrení na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok. Osoby oprávnené vykonať takéto vyšetrenie sú príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí vykonávajú štátny odborný dozor.
Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Tu sa patrí poznamenať, že daným prístrojom samotný výrobca určuje hranicu možnej chyby. To znamená, že ak osoba nafúka danú hodnotu, hľadí a na ňu, ako by nafúkala 0, pretože je to pripisované možnej odchýlke prístroja. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opitosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.
Pri obhajobe v správnom alebo trestnom konaní takýchto protiprávnych činov sa pritom dôsledná pozornosť advokátov zameriava na prístroje vykonávajúce dychovú skúšku. Dychové analyzátory patria podľa § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii medzi určené meradlá, nakoľko nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti. Výslovne sú uvedené ako určené meradlá aj vo vyhláške č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v prílohe 1 ako položka 7. 5. 2 a podliehajú typovému schváleniu a typovému overeniu. Podrobnosti o dychových analyzátoroch upravuje príloha č. 25 vyhlášky. Následné overenie prístrojov sa vykonáva v presne stanovených časových intervaloch, ktoré sú dané vyhláškou č. 210/2000 Z. z. Úradu normalizácie metrológie a skúšobníctva o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov. V prípade analyzátorov dychu, pracujúcich na elektrochemickom princípe je platnosť overenia 6 mesiacov. Schválenými analyzátormi sú v Slovenskej republike prenosné prístroje s elektrochemickým senzorom Alcosensor IV-CM , Alcometer SD-400, Alcotest 7410, Alcotest 7410 Plus SK, Alcotest 7410 Plus com SK, AlcoQuant 6020 a neprenosný analyzátor dychu pracujúci na infračervenom princípe Alcotest 7110. Práve posledné dve skutočnosti, teda schválený typ analyzátoru, či pravidelná atestácia je v takýchto prípadoch zanedbaná, resp. nedostatočná. Či už ide o neschválený typ zariadenia alebo zariadenie, ktoré neprešlo pravidelnou kontrolou, výsledky takéhoto merania nie sú použiteľné ako dôkaz v konaní.
Marenie dychovej skúšky
V tomto kontexte pôsobí zaujímavo aj rozhodnutie Okresného súdu v Pezinku, sp.zn. 2T/136/2013, v ktorom išlo o prípad obvineného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 TZ. Obvinený nedokázal plynule fúkať do dychového prístroja po tak dlhú dobu, aby prístroj vedel vyhodnotiť prítomnosť alkoholu. Takéto konanie vyhodnotil vyšetrovateľ PZ ako marenie dychovej skúšky. Súd však upozornil, že hoci takéto konanie možno zaradiť pod pojem marenie dychovej skúšky, skutková podstata trestného činu pre ktorý bol páchateľ obvinený takýto pojem nepozná. V nej sa hovorí iba o odmietnutí dychovej skúšky, pričom v tomto prípade obvinený s dychovou skúškou súhlasil, iba ju, či už vedome, alebo nevedome, nevedel vykonať.
Súd zhodnotil, že takéto konanie je skôr dôsledkom nedostatočného technického vybavenia merača a nemôže byť pripisované v neprospech obvineného. Vodič následne sám požiadal o vyšetrenie krvi. Príslušníci PZ ho eskortovali na predmetné vyšetrenie, kde obvinený odmietol takéto vyšetrenie krvi vykonať. Príslušníci PZ takéto konanie vyhodnotili ako odmietnutie vyšetrenia v zmysle § 289 ods. 2 TZ. Nakoľko však išlo o návrh zo strany obvineného, a nie o výzvu príslušníka PZ s príslušným zákonným poučením, nemohlo byť ani takéto konanie považované za naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu. Súd to vyhodnotil ako legitímne konanie osoby, ktorá bola príslušníkmi PZ nesprávne poučená a nútená k podrobeniu sa úkonu za okolností, ktoré sú v rozpore so zákonom. Žiadna osoba totiž nie je povinná uposlúchnuť ani podrobiť sa takej výzve príslušníka PZ, ktorá nemá oporu v platných právnych predpisoch. Voči osobe, ktorá takto postupuje, nie je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť založenú na nerešpektovaní takejto výzvy.
Tolerancia vo svete
Tolerancia alkoholu za volantom a jeho postihy boli značne benevolentnejšie v minulosti ako je tomu teraz. Nulová tolerancia, aká je vyžadovaná v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, je totiž jedna z najprísnejších z krajín Európskej únie spolu s Českou republikou alebo Gréckom.
Mnoho krajín má stanovených určité limity, pričom s najnižšími 0,2 promile dominujú severné krajiny ako Nórsko a Švédsko alebo Poľsko. Väčšina krajín EÚ stanovila limit beztrestnosti alkoholu za volantom na 0,5 promile, Sú nimi napríklad Francúzsko, Fínsko, Island, Taliansko, Rakúsko či Slovinsko. Najvyšší prípustný limit v rámci krajín EÚ je pritom 0,8 promile alkoholu v krvi vodiča, a medzi takto tolerantné krajiny patria Veľká Británia a Írsko.
Hoci Slovenská republika patrí medzi krajiny s najprísnejšou legislatívou, stále nemá núdzu o vodičov, ktorý sa to rozhodnú nerešpektovať. Počet nehôd sa pritom každoročne ráta v tisíckach a úmrtí spojených s alkoholom na cestách v stovkách obetí. A treba pripomenúť, že už jedna takáto obeť je priveľa.
