Užívanie alkoholu radí Slovenskú republiku medzi jednu z krajín s najvyššími hodnotami na obyvateľa. To sa netýka iba rozsiahlej problematiky dopravných nehôd, pri ktorých vodič je pod vplyvom alkoholu, ale aj konzumácie alkoholu na pracovisku. Všeobecne platí, že rovnako ako pri jazde autom aj pri výkone pracovnej činnosti v pracovnom čase sa aplikuje nulová tolerancia, no zákon pozná aj výnimky. Napriek tomu je alkohol na pracovisku jednou z najčastejších príčin porušovania pracovnej disciplíny alebo riešenia pracovnoprávnych sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Povinnosť zamestnanca zdržať sa požívania alkoholických nápojov, omamných látok a psychotropných látok na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, či nenastupovať pod ich vplyvom do práce vyplýva priamo zo zákona. Konkrétne ide o právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 12 ods. 2 písm. k) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené. Ide o veľmi malý a špecifický okruh povolaní, pod ktoré možno zahrnúť pracovné obedy, večere a iné eventy spojené s prezentáciou, či iným pôsobením v prospech zamestnávateľa.
Zamestnávateľ je v zmysle ustanovenia § 9 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa.
Podozrenie na požitie alkoholu zamestnancom môže zamestnávateľ prvotne badať podľa vizuálnej kontroly zamestnanca, a to na základe jeho narušenej motoriky alebo vyjadrovacích schopností. Pre potreby právnych úkonov a zároveň vylúčenia iných okolností spôsobujúcich daný stav, napríklad zdravotných indispozícií, ale aj jednoznačného dôkazu o prítomnosti alkoholu v tele zamestnanca je potrebné vykonať dychovú skúšku. V prípade potvrdenia podozrenia alebo nemožnosti zamestnanca vykonať dychovú skúšku zo zdravotných dôvodov je možné zistiť prítomnosť alkoholu v tele aj vyšetrením krvi alebo moču, ktoré sú pri prípadnom pracovnoprávnom spore najpreukázateľnejšie.
Zamestnanec je povinný podrobiť sa takejto skúške na prítomnosť alkoholu v krvi, pričom táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. l) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podľa tohoto ustanovenia sa zamestnanec musí podrobiť vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.
V praxi dochádza k častým sporom ohľadne samotného spôsobu vykonania dychovej skúšky, a to s ohľadom na typ detekčného prístroja, ktorý je použitý pri dychovej skúške. Zamestnanci, pri ktorých je dychová skúška pozitívna, často rozporujú samotné zariadenie a jeho presnosť, či celkovú schopnosť merať hodnoty alkoholu v krvi, prípadne kritéria výberu zariadenia zo strany zamestnanca.
Čo sa týka výberu vhodného zariadenia, žiadny všeobecne záväzný právny predpis neurčuje zamestnancovi druh detekčného prístroja. Zamestnávateľ môže používať aj prístroje určené len na orientačné zisťovanie, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu. V prípade súdneho sporu o neplatnosť ukončenia pracovného pomeru by ale mohlo byť zisťovanie alkoholu takýmto detekčným prístrojom spochybnené zo strany zástupcov zamestnanca s odkazom, že nejde o riadny dôkazný prostriedok spôsobilý hodnoverne preukázať porušenie pracovnej disciplíny. Na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu sa odporúča používať detekčný prístroj určený výrobcom na právne účely, ktorý musí byť pravidelne kalibrovaný a testovaný podľa pokynov výrobcu, resp. využiť postupy vyšetrenia na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok uvedené v zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
Vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. V tomto prípade sa jedná o určené meradlo, ktoré musí byť v 6 mesačnej lehote overované ako určené meradlo. Takéto možno použiť na súde ako dôkaz. Pokiaľ to tak nie je, namerané výsledky sú spochybniteľné. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opitosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov. Z lekárskej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť jasné, či sa v organizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychotropná látka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo.
Následky prítomnosti alkoholu na pracovisku
Zistená prítomnosť alkoholu v krvi u zamestnancov na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa v pracovnom čase má vážne následky v súvislosti so samotným pracovnoprávnym vzťahom. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ak zamestnanec porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise. Súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa.
Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude zamestnávateľ najčastejšie odvodzovať so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Ide o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy, na ktoré sa jednoznačne vzťahuje aj zákaz požívania alkoholických nápojov. Samotná súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny aj odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške zo strany zamestnanca. Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 24. apríla 2019, sp. zn. 14 CoPr 4/2018 konštatoval, že odmietnutie dychovej skúšky možno považovať za zistenú prítomnosť alkoholu u zamestnanca na pracovisku. V tomto smere je aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v rozsudku z 19. decembra 2016, sp. zn. 21 Cdo 4733/2015, kde konštatoval, že pozitívny výsledok skúšky na alkohol neznamená vždy (bez ďalšieho) porušenie povinností zamestnanca takej intenzity, aby ho bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie. K užitiu alkoholu musí dôjsť v takej miere, že má vplyv na zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca.
Vzhľadom na rozšírenosť fenoménu požívania alkoholu na pracovisku alebo v pracovnom čase a spôsobenými pracovnými úrazmi alebo nehodami je takto pomerne striktne nastavená právna úprava na mieste. Práca je v prvom rade spojená s výkonom istej prospešnej činnosti pre iné osoby, ktoré oprávnene vyžadujú určitú mieru efektivity a produktivity. A tú rozhodne nie je možné dosahovať pod vplyvom alkoholu.
