Čo sa považuje za drobnú stavbu?
V súvislosti so stavbami pozná zákon aj drobné, jednoduché či napríklad vyhradené stavby. Drobná stavba je stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. Drobnými stavbami sú najmä:
- Prízemné stavby, konštrukcie, zariadenia alebo výrobky dovezené na miesto osadenia alebo výrobky zmontované z konštrukčných prvkov na mieste osadenia,
- Podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbku 3 m, najmä pivnice, žumpy, retenčné nádrže, bazény,
- Stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m2 a výšku 5 m, najmä sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
- Nástupné ostrovčeky verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky a priepusty,
- Nabíjacia stanica pre elektromobily s celkovým výkonom do 22 kW s jedným alebo viacerými nabíjacími bodmi situovanými v exteriéri vrátane odberných elektrických zariadení pre nabíjacie stanice a ich inštalácie a podobne.
Medzi drobné stavby môžu patriť aj lodné kontajnery využívané ako sklady, ak sú umiestnené na pozemok bez pevného spojenia so zemou.
Za jednoduché stavby sa zasa považujú bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a majú najviac dve nadzemné podlažia. Môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie, stavby na individuálnu rekreáciu, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a majú jedno nadzemné podlažie. Môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie či zmontované výrobky pevne spojené so zemou, ak ide o bytovú budovu alebo o budovu užívanú verejnosťou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 6 m a ďalšie, ktoré ustanovuje zákon.
Drobné stavby stačí ohlásiť, stavebné povolenie nepotrebujete
Pri drobných a jednoduchých stavbách nepotrebujete stavebné povolenie, stačí ohlásenie príslušnému stavebnému úradu. Zákon však stanovuje aj prípady, v ktorých nebudete potrebovať dokonca ani ohlásenie. Pôjde napríklad o opravu fasády, opravu a výmenu strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmenu odkvapových žľabov a odtokových zvodov, klampiarskych, kováčskych, tesárskych strešných výrobkov, výmenu výplňových konštrukcií otvorov, opravu oplotenia a výmenu jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa a veľkosť a podobne.
Posledný krokom je kolaudácia stavby
Kolaudácia je oficiálne schválenie dokončenej stavby stavebným úradom. Zjednodušene povedané ide o kontrolu, či ste postavili presne to, čo ste mali povolené, a či je stavba bezpečná a použiteľná. Kolaudačný proces pozostáva z viacerých krokov. V prvom rade je po dokončení stavby potrebné podať žiadosť na príslušný stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Úrad si vyžiada všetky potrebné dokumenty, ktorými sú revízne správy, certifikáty a dokumentáciu skutočného vyhotovenia. Neskôr prebehne obhliadka stavby a ak je všetko v poriadku, úrad vydá kolaudačné rozhodnutie. Od tohto momentu môžete stavbu oficiálne užívať.
