Ako podať na súd návrh na rozdelenie majetku po rozvode
Jedným zo spôsobov vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je prostredníctvom súdneho konania. Prvým predpokladom na takéto vyporiadanie je, že manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, keďže až zánikom manželstva zaniká BSM. Toto konanie taktiež nemožno spojiť s konaním o rozvod manželstva. Aktívne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na rozdelenie majetku po rozvode je ktorýkoľvek z manželov. Postupovať sa pri ňom bude podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP).
Návrh sa podáva na okresný súd, pričom miestna príslušnosť sa určuje podľa všeobecného súdu žalovaného (teda druhého manžela). Všeobecným súdom fyzickej osoby je v zmysle § 14 CSP ten, v ktorého obvode má táto osoba adresu trvalého pobytu. Pokiaľ nemožno zistiť všeobecný súd takýmto spôsobom, postupujeme podľa § 16 CSP, ktorý hovorí, že všeobecným súdom je ten, v ktorého obvode mala fyzická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu, a ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok.
Súdny návrh na rozdelenie majetku
Samotné konanie sa začína doručením žaloby na súd, ktorú je ale potrebné doručiť najneskôr v posledný deň trojročnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vyporiadanie BSM. Ide o prekluzívnu lehotu, takže po jej uplynutí právo zaniká, a teda po tomto čase už nemožno žiadať o vyporiadanie BSM na súde, ale uplatní sa domnienka vyporiadania. Táto lehota však počas trvania súdneho konania neplynie.
Súd nie je v zmysle § 216 ods. 2 CSP viazaný žalobným návrhom, keďže spôsob usporiadania vzťahu medzi manželmi vyplýva z Občianskeho zákonníka. Vysporiadanie sa vykonáva primárne s ohľadom na zásady, ktoré sú stanovené v § 150 Občianskeho zákonníka a postupuje podľa svojej úvahy, nie podľa návrhov strán. Zásady vyporiadania v zmysle uvedeného ustanovenia sú nasledovné:
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V konaní o vyporiadaní BSM sa súd snaží vyporiadať všetok majetok, ktorý do BSM patrí. Obaja manželia teda môžu kedykoľvek počas konania označovať majetok, ktorý sa má vyporiadať. Čo sa však týka oceňovania majetku v rámci konania o vyporiadaní BSM, zákon o tomto nestanovuje žiadne zásady ani pravidlá. Výsledkom konania je rozsudok, v ktorom súd určí, ktorý majetok pripadne do vlastníctva ktorému z manželov.
Pokiaľ sa po vyporiadaní BSM, či už rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka vyporiadania, ktorá sa uplatňuje v prípade, keď nedôjde k vyporiadaniu v 3 ročnej lehote od zániku BSM.
