Druhy splnomocnení – na čo všetko môžete iného splnomocniť
Inštitút splnomocnenia patrí medzi najčastejšie využívané právne nástroje v každodennom živote. Predstavuje praktický spôsob, ako poveriť inú osobu, aby konala vo vašom mene a na váš účet, či už ide o určité právne úkony, obchodné rozhodnutia alebo bežné administratívne záležitosti. V právnej teórii aj praxi existujú viaceré druhy plných mocí podľa rozsahu a účelu:
Všeobecná (generálna) plná moc
- Splnomocnenec je oprávnený konať vo všetkých právnych záležitostiach splnomocniteľa,
- Ide o najširší typ splnomocnenia, ktorým splnomocniteľ poveruje druhú osobu, aby konala vo všetkých jeho veciach alebo vo všetkých veciach určitého druhu,
- Používa sa menej často, keďže predstavuje veľmi široký zásah do práv splnomocniteľa,
- Príklad: splnomocnenie advokáta, aby zastupoval klienta vo všetkých občianskoprávnych sporoch.
Špeciálna (individuálna) plná moc
- Udeľuje sa na konkrétny úkon, napríklad na podpis zmluvy, prevzatie zásielky či vybavenie administratívneho konania a podobne,
- Je praktická, pretože jasne definuje hranice zastúpenia.
Špecifické splnomocnenia
- V katastrálnych konaniach – napr. splnomocnenie na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a podobne,
- V obchodných vzťahoch – konatelia či podnikatelia môžu splnomocniť zamestnancov na podpisovanie zmlúv, prevzatie tovaru alebo vystupovanie pred daňovým úradom a iné,
- V rodinných veciach – rodič môže splnomocniť inú osobu, aby sprevádzala dieťa pri vybavovaní dokladov a podobne,
- V bankovníctve – splnomocnenie na disponovanie s účtom, uzatváranie vkladových zmlúv alebo vybavovanie úverov a iné,
- V zdravotníctve – splnomocnenie na zastupovanie pacienta pri vybavovaní zdravotnej dokumentácie alebo pri uplatňovaní nárokov zo zdravotného poistenia a podobne.
Druhy splnomocnení – na čo všetko môžete iného splnomocniť
Tieto náležitosti musí obsahovať každé splnomocnenie
Plná moc musí byť vypracovaná jasne a jednoznačne, aby nevznikali pochybnosti o tom, aký rozsah oprávnení má splnomocnená osoba. Medzi základné náležitosti patrí označenie dokumentu (označenie ako „plná moc, plnomocenstvo, splnomocnenie”), identifikácia splnomocniteľa a splnomocnenca (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, IČO a podobne), rozsah oprávnení (presne vymedzené právne úkony, ktoré je splnomocnenec oprávnený vykonať), časové obmedzenie (dokedy platí plná moc – neurčito alebo vymedzený čas), miesto a dátum vyhotovenia splnomocnenia a podpis splnomocniteľa.
Na bežné právne úkony (napr. vybavovanie jednoduchých záležitostí na úradoch, preberanie zásielok, zastupovanie pri administratívnych veciach a pod.) spravidla stačí obyčajný podpis, bez potreby jeho overenia notárom. Právne úkony, ktoré sa zapisujú do verejných registrov alebo sa týkajú nehnuteľností si už vyžadujú úradne overený podpis. Inými slovami, overenie podpisu sa vyžaduje len vtedy, keď to určuje zákon alebo konkrétny úrad, resp. inštitúcia. Na bežné úkony alebo pri jednoduchých splnomocneniach postačí neoverený podpis.
